Obálka ukážky Rexo a malý stan (4–5 rokov)
4–5 rokov · rozprávka

Rexo a malý stan

Bruno a dinosaurík Pupo čakajú na svetlušky. Lenže príde búrka — a niekto obrovský zaklope na dvere.

  • Plastelína
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: Bruno a dinosaurík Pupo pred chatkou s malým oranžovým stanom, za strechou vykúka obrovský Rexo s listom nad hlavou.

    Rexo a malý stan

    Kniha pre Bruna

  2. Bruno a Pupo pri jazere pri oranžovom stane, vo dverách chatky vedkyňa Fosília ukazuje na búrkové mraky. Pri jazere stavali Bruno a Pupo malý oranžový stan, lebo v noci mali prísť svetlušky. Pupo od radosti pípol. Lenže nad kopcami sa ťahali mraky a vedkyňa Fosília povedala: „Ide búrka, stan dnes bude spať u mňa v chatke.“ PÍP!

    Pri jazere stavali Bruno a Pupo malý oranžový stan, lebo v noci mali prísť svetlušky. Pupo od radosti pípol. Lenže nad kopcami sa ťahali mraky a vedkyňa Fosília povedala: „Ide búrka, stan dnes bude spať u mňa v chatke.“

    PÍP!

  3. V chatke stojí stan, Bruno má kapucňu s dino-hrotmi cez oči, za oknom prší a blýska sa. Stan už stál v chatke. „Svetlušky, kde ste?“ šepkal Bruno, ale vonku len hrmelo. Bruno si stiahol kapucňu s dino-hrotmi cez oči: „Som pancierový dinosaurus, nebojím sa!“ Vtom niekto zaklopal na dvere: ťuk, ťuk. BUM!

    Stan už stál v chatke. „Svetlušky, kde ste?“ šepkal Bruno, ale vonku len hrmelo. Bruno si stiahol kapucňu s dino-hrotmi cez oči: „Som pancierový dinosaurus, nebojím sa!“ Vtom niekto zaklopal na dvere: ťuk, ťuk.

    BUM!

  4. Vo dverách je obrovská mokrá hlava Rexa pod listom; Bruno mu potom pošepky niečo hovorí. Za dverami stál Rexo, najväčší dinosaurus v údolí, a do dverí sa mu zmestila len hlava. „Môžem aj ja, keď je hrom ešte väčší ako ja?“ zašepkal a roztriasol sa ako puding. Bruno sa naňho pozrel, odhrnul si kapucňu a pošepky povedal: „Ja sa tiež trošičku bojím, poď bližšie.“ BUM!

    Za dverami stál Rexo, najväčší dinosaurus v údolí, a do dverí sa mu zmestila len hlava. „Môžem aj ja, keď je hrom ešte väčší ako ja?“ zašepkal a roztriasol sa ako puding. Bruno sa naňho pozrel, odhrnul si kapucňu a pošepky povedal: „Ja sa tiež trošičku bojím, poď bližšie.“

    BUM!

  5. Rexova hlava pri stane, ktorý svieti ako tekvica; Bruno ukazuje dva prsty, Pupo pípa. Rexo si chrbát a chvost schoval pod strieškou kôlne. Bruno zapol lampičku a stan sa rozsvietil ako tekvica. „Keď je bum, počítame: raz, dva…“ začal Bruno, ale Pupo do toho pípol. „To nie je tri!“ zasmial sa Rexo. PÍP!

    Rexo si chrbát a chvost schoval pod strieškou kôlne. Bruno zapol lampičku a stan sa rozsvietil ako tekvica. „Keď je bum, počítame: raz, dva…“ začal Bruno, ale Pupo do toho pípol. „To nie je tri!“ zasmial sa Rexo.

    PÍP!

  6. Bruno nafúkol líca a robí Bumík, Rexo sa smeje so zatvorenými očami. Znova zahrmelo. Bruno nafúkol líca a tenučko zahrmel: „Bumík!“ Rexo vyprskol smiechom a prosil, nech to urobí ešte raz. BUMÍK!

    Znova zahrmelo. Bruno nafúkol líca a tenučko zahrmel: „Bumík!“ Rexo vyprskol smiechom a prosil, nech to urobí ešte raz.

    BUMÍK!

  7. Rexo spí s dekou na nose, za oknom svietia svetlušky; doma sa mamka smeje Brunovmu Bumíku pri vysávaní. CHRRR! Potom prestalo pršať, hromy sa odtúlali za kopce a nad jazerom vzlietli stovky svetlušiek. Najväčší dinosaurus v údolí ich už nevidel, lebo spal, a Bruno mu prikryl nos dekou. O pár dní doma zahučal vysávač, Bruno nafúkol líca — „Bumík!“ — a mamka sa rozosmiala.

    CHRRR!

    Potom prestalo pršať, hromy sa odtúlali za kopce a nad jazerom vzlietli stovky svetlušiek. Najväčší dinosaurus v údolí ich už nevidel, lebo spal, a Bruno mu prikryl nos dekou. O pár dní doma zahučal vysávač, Bruno nafúkol líca — „Bumík!“ — a mamka sa rozosmiala.

  8. Koniec ukážky ✦

    Takto sa začína celý príbeh. Chceš vlastný? Povedz mame alebo ockovi.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Obálka ukážky Kakaová mapa (6–8 rokov)
6–8 rokov · komiks

Kakaová mapa

Lina, Oto a škriatok Kremienok idú tam, kde ešte nikto nebol. V chodbách svietia kryštály — ale len vtedy, keď niekto spieva.

  • Rozprávková kniha
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: Lina so svietiacim lampášom v trblietavej chodbe, vedľa nej Oto s mapou a na kameni spievajúci škriatok Kremienok.

    Kakaová mapa

    Kniha pre Linu

  2. Ráno v jaskyni Oto ukazuje svoju prvú mapu, Kremienok ju poťapká kakaovými prstami, Lina z nej potajomky skladá lodičku a roh mapy odpláva po potôčiku. Ráno pred výpravou tam, kde ešte nikto nebol. Oto: Moja prvá mapa! Prekreslil som ju od starých baníkov — aj s ich značkami. Oto: Dúfam, že je dobrá. Kremienok: Ups. Kakaové prsty. Iskra: Keby lampáš zhasol, zapáľ ho od kameňa, ktorý svieti sám. Lina (myslí si): Len malá lodička. Hneď ju rozložím. RUP!

    Ráno pred výpravou tam, kde ešte nikto nebol.

    Oto: Moja prvá mapa! Prekreslil som ju od starých baníkov — aj s ich značkami.

    Oto: Dúfam, že je dobrá.

    Kremienok: Ups. Kakaové prsty.

    Iskra: Keby lampáš zhasol, zapáľ ho od kameňa, ktorý svieti sám.

    Lina (myslí si): Len malá lodička. Hneď ju rozložím.

    RUP!

  3. Iskra uviaže Otovi lano, deti vojdú do trblietavej chodby, Kremienok kýchne a lampáš zhasne; keď Kremienok spieva, kryštály svietia. Iskra: Budem tu a budem lano púšťať. Keď potiahnete, prídem. Oto: Mapu mám. Ideme! Kremienok: Hi-hi-hi! Trblietky! Hi-hi… Oto: Pozor! Keď sa smeje, kýcha. HEPČÍÍÍ! Kremienok: Tma je ako ponožka, ponožka… Oto: Svietia! Keď spieva!

    Iskra: Budem tu a budem lano púšťať. Keď potiahnete, prídem.

    Oto: Mapu mám. Ideme!

    Kremienok: Hi-hi-hi! Trblietky! Hi-hi…

    Oto: Pozor! Keď sa smeje, kýcha.

    HEPČÍÍÍ!

    Kremienok: Tma je ako ponožka, ponožka…

    Oto: Svietia! Keď spieva!

  4. Všetci spievajú a chodba svieti; na odbočke s piatimi chodbami Oto zistí, že mape chýba roh, a podozrieva Kremienka; Lina mlčí a žmolí kamienok. Oto: Bojím sa motýľov, aj tých malých! Lina: Zjedla som červíka, v šaláte! Oto: Kto mi roztrhol mapu?! Oto: Kakaové prsty… Kremienok? Kremienok: Ja… ja som ju len pohladkal.

    Oto: Bojím sa motýľov, aj tých malých!

    Lina: Zjedla som červíka, v šaláte!

    Oto: Kto mi roztrhol mapu?!

    Oto: Kakaové prsty… Kremienok?

    Kremienok: Ja… ja som ju len pohladkal.

  5. Lina ich vedie do slepej chodby a spieva priveľmi nahlas; Kremienok mlčí v tme, Oto chce ísť späť a Lina si spomenie na odplávanú lodičku. Lina: Tadiaľto! Určite! Oto: Stena. Super. Lina: Tralala, všetko je super, tralala! Oto: Bez Kremienka je to ako baterka bez batérie. Oto: Päť chodieb a mapa bez rohu. Musíme sa vrátiť.

    Lina: Tadiaľto! Určite!

    Oto: Stena. Super.

    Lina: Tralala, všetko je super, tralala!

    Oto: Bez Kremienka je to ako baterka bez batérie.

    Oto: Päť chodieb a mapa bez rohu. Musíme sa vrátiť.

  6. Lina sa prizná, Oto sa nahnevá, Kremienok sa spýta, či lodička plávala; Lina nakreslí zub z mapy a pri Kremienkovom pobrukovaní nájdu zubatý kryštál. Lina: To nebol Kremienok. To ja. Skladala som z mapy lodičku a roztrhla sa. Oto: Lodička? Z mojej prvej mapy?! Kremienok: …A aspoň plávala? Lina: Na rohu bol kryštál. Ako zub. Oto: Zub je značka starých baníkov! Ukazuje, kade ďalej. Kremienok: Zub ukazuje, zub ukazuje… Oto: Tadiaľto!

    Lina: To nebol Kremienok. To ja. Skladala som z mapy lodičku a roztrhla sa.

    Oto: Lodička? Z mojej prvej mapy?!

    Kremienok: …A aspoň plávala?

    Lina: Na rohu bol kryštál. Ako zub.

    Oto: Zub je značka starých baníkov! Ukazuje, kade ďalej.

    Kremienok: Zub ukazuje, zub ukazuje…

    Oto: Tadiaľto!

  7. V Spievajúcej sieni Lina zapáli lampáš od svietiaceho kameňa, pri jazierku nájdu jej lodičku s chýbajúcim rohom mapy a po Kremienkovom kýchnutí sa pohnú malé dvierka. Lina: Kameň, ktorý svieti sám! A miesto, kde ešte nikto nebol! Lina: Nikto tu nebol… okrem mojej lodičky. Oto: Môj roh! Aj s dvierkami. Kremienok: Hi-hi-HEPČÍ! …hepčí… hepčí… Oto: Dvierka sa… pohli.

    Lina: Kameň, ktorý svieti sám! A miesto, kde ešte nikto nebol!

    Lina: Nikto tu nebol… okrem mojej lodičky.

    Oto: Môj roh! Aj s dvierkami.

    Kremienok: Hi-hi-HEPČÍ!

    …hepčí… hepčí…

    Oto: Dvierka sa… pohli.

  8. Koniec ukážky ✦

    Takto sa začína celý príbeh. Chceš vlastný? Povedz mame alebo ockovi.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Obálka ukážky Dve sekundy (7–9 rokov)
7–9 rokov · komiks

Dve sekundy

Ema číta prúdy podľa bubliniek a preteká s bratrancom o kúsok mapy. A papagáj Echo všetko opakuje.

  • Čistá linka
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: Ema, ktorá jazdí na vozíku, kormidluje plť Bublina a ukazuje na bublinky vo vode, Kubo pri stožiari drží lano plachty a smeje sa, na bidielku papagáj Echo; v diaľke Maťo vesluje na plti Žralok a Kotva v loďke pred červeno-bielym majákom.

    Dve sekundy

    Kniha pre Emu

  2. Ráno v prístave Kotva ukazuje kúsok mapy pre víťaza pretekov; bratranec Maťo sa vytahuje a papagáj Echo opakuje posledné slovo; Ema vo svojom vozíku zíde po rampe k plti Bublina a s Kubom sa pripravia na štart vedľa Maťovho Žraloka. Pirátsky ostrov. Raz do roka sa tu preteká o kúsok Veľkej mapy. Kotva: Kto prvý zazvoní na bóji pri majáku, dostane tento kúsok. Maťo: Vyhrám ja, sesternica. Ako vždy. Echo: …VŽDY! Ema: Echo opakuje posledné slovo. Hocijaké. Echo: …HOCIJAKÉ! Kubo: Uzly sú hotové, kapitánka. Ema: Tak plachtu hore! Kubo: Maťo má dvakrát väčšie veslá. Ema: A my máme bublinky.

    Pirátsky ostrov. Raz do roka sa tu preteká o kúsok Veľkej mapy.

    Kotva: Kto prvý zazvoní na bóji pri majáku, dostane tento kúsok.

    Maťo: Vyhrám ja, sesternica. Ako vždy.

    Echo: …VŽDY!

    Ema: Echo opakuje posledné slovo. Hocijaké.

    Echo: …HOCIJAKÉ!

    Kubo: Uzly sú hotové, kapitánka.

    Ema: Tak plachtu hore!

    Kubo: Maťo má dvakrát väčšie veslá.

    Ema: A my máme bublinky.

  3. Štart pretekov: Maťo mocne vesluje a je vpredu, Ema si všimne bublinky, ktoré sa točia doľava, nájde prúd a Bublina predbehne Žraloka; za majákom sa leskne Diabolský ťah. TÚÚÚ! Maťo: Zbohom, slimáci! Ema: Bublinky sa točia doľava. Tam ide prúd! Maťo: Hej! To je podvod! Echo: …PODVOD! Kubo: Prúd nie je podvod. Je zadarmo! Ema: A za majákom je ten najrýchlejší. Kubo: Ten nie, kapitánka. Ten je diabolský.

    TÚÚÚ!

    Maťo: Zbohom, slimáci!

    Ema: Bublinky sa točia doľava. Tam ide prúd!

    Maťo: Hej! To je podvod!

    Echo: …PODVOD!

    Kubo: Prúd nie je podvod. Je zadarmo!

    Ema: A za majákom je ten najrýchlejší.

    Kubo: Ten nie, kapitánka. Ten je diabolský.

  4. Ema sa zahľadí na Diabolský ťah, Bublina vedie o celú plť; Ema sa otočí, aby doťahovala Maťa, strhne pri tom kormidlo a Echo jej skočí na hlavu — plť obchádza bóju zlou stranou. Ema: Diabolský ťah. Tam sa ešte nikto neodvážil. Kubo: Dnes ideme k bóji, kapitánka. Kubo: Vedieme! O celú plť! Ema: Maťo! Pozdravuj ryby! Echo: …RYBY! RYBY! Ema: Echo! Prestaň! Echo: …PRESTAŇ!

    Ema: Diabolský ťah. Tam sa ešte nikto neodvážil.

    Kubo: Dnes ideme k bóji, kapitánka.

    Kubo: Vedieme! O celú plť!

    Ema: Maťo! Pozdravuj ryby!

    Echo: …RYBY! RYBY!

    Ema: Echo! Prestaň!

    Echo: …PRESTAŇ!

  5. Maťo zazvoní na bóji prvý, Ema o dve sekundy po ňom; Ema mlčí so stisnutými päsťami, potom to zvalí na papagája a Echo krídlom ukáže rovno na ňu. CINK! Maťo: Prvýýý! cink. Kotva: Maťo. O dve sekundy. Ema: To ten papagáj! Echo: …PAPAGÁJ!

    CINK!

    Maťo: Prvýýý!

    cink.

    Kotva: Maťo. O dve sekundy.

    Ema: To ten papagáj!

    Echo: …PAPAGÁJ!

  6. Pri majáku Maťo dostane kúsok mapy, ale nevie ho prečítať a poprosí Emu; Ema prizná, že prehrala, a pozrie sa; výťahom na boku majáka idú všetci hore, Ema vo svojom vozíku, a z ochodze Ema podľa krúžkov na mape nájde Diabolský ťah. Maťo: Čo sú to za slimáky? Kde je tu poklad? Maťo: …Ema? Ty vieš čítať prúdy. Ema: Prehrala som o dve sekundy. Dve! Ema: …Ukáž. Kotva: Zhora uvidíte prúdy. Ema: Otoč ju, Kubo. Korytnačia skala je tamto. Ema: Tri krúžky a jedna dlhá šmykľavka… Diabolský ťah! Maťo: Tam? …Ja nejdem.

    Maťo: Čo sú to za slimáky? Kde je tu poklad?

    Maťo: …Ema? Ty vieš čítať prúdy.

    Ema: Prehrala som o dve sekundy. Dve!

    Ema: …Ukáž.

    Kotva: Zhora uvidíte prúdy.

    Ema: Otoč ju, Kubo. Korytnačia skala je tamto.

    Ema: Tri krúžky a jedna dlhá šmykľavka… Diabolský ťah!

    Maťo: Tam? …Ja nejdem.

  7. Ema sa rozhodne ísť do Diabolského ťahu a vziať Maťa na vlečnom lane; v ťahu sa všetci smejú, ale v zákrute sa Maťova mašlička rozviaže; Ema otočí plť k nemu, Kubo hodí slučku na plutvu a Maťove veslá ich vytiahnu do pokojnej vody. Ema: Mapa ide tadiaľ, tak ideme tadiaľ. Potiahneme ťa. Maťo: …Dobre. Ale mapu nesiem ja. Maťo: Ja viem uzly. Mašlička drží vždy. Kubo: …Vždy? Echo: …VŽDY! Ema: Je to len malý ťah! Kubo: MALÝ?! Maťo: Juchúúú! Ema: Ups. Je väčší, než som myslela! Maťo: Mašlička povolila! Ema: Otáčam k nemu! Kubo, slučku! Kubo: Toto je uzol. Maťo: A toto sú veslá!

    Ema: Mapa ide tadiaľ, tak ideme tadiaľ. Potiahneme ťa.

    Maťo: …Dobre. Ale mapu nesiem ja.

    Maťo: Ja viem uzly. Mašlička drží vždy.

    Kubo: …Vždy?

    Echo: …VŽDY!

    Ema: Je to len malý ťah!

    Kubo: MALÝ?!

    Maťo: Juchúúú!

    Ema: Ups. Je väčší, než som myslela!

    Maťo: Mašlička povolila!

    Ema: Otáčam k nemu! Kubo, slučku!

    Kubo: Toto je uzol.

    Maťo: A toto sú veslá!

  8. Ťah ich vynesie do skrytej lagúny so starým vrakom; Ema hákom vytiahne z poklopu truhlicu, Maťo v nej nájde druhý kúsok mapy a Ema navrhne odvetu; vtom sa z vraku ozve „Pozdravuj ryby“. Kubo: Toto na žiadnej mape nie je. Ema: Tak to nakresli, Kubo! Maťo: Nedočiahnem! Ema: Kubo, hák! A drž nás pri vraku. Ema: Ďalší je pri Veľrybom ostrove. Odveta? Maťo: Odveta! Echo: …ODVETA! Hlas Z Vraku: …Pozdravuj ryby… Kubo: To… nebol Echo. Ema: To som kričala ja. Pri bóji.

    Kubo: Toto na žiadnej mape nie je.

    Ema: Tak to nakresli, Kubo!

    Maťo: Nedočiahnem!

    Ema: Kubo, hák! A drž nás pri vraku.

    Ema: Ďalší je pri Veľrybom ostrove. Odveta?

    Maťo: Odveta!

    Echo: …ODVETA!

    Hlas Z Vraku: …Pozdravuj ryby…

    Kubo: To… nebol Echo.

    Ema: To som kričala ja. Pri bóji.

  9. Koniec ukážky ✦

    Takto sa začína celý príbeh. Chceš vlastný? Povedz mame alebo ockovi.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Obálka ukážky Dve sekundy (7–9 rokov)
7–9 rokov · komiks

Dve sekundy

Kubo kreslí mapy, Ema číta prúdy. Spolu pretekajú s Maťom o kúsok Veľkej mapy.

  • Čistá linka
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: na rovnej plti Bublina Kubo v zelenej čiapke drží lano plachty a ukazuje dopredu, vedľa neho pri kormidle Ema, ktorá jazdí na vozíku, ukazuje na bublinky vo vode, na bidielku papagáj Echo; v diaľke Maťo vesluje na plti Žralok, Kotva v loďke a maják.

    Dve sekundy

    Kniha pre Kuba

  2. V prístave Kotva ukazuje kúsok Veľkej mapy, kto prvý zazvoní na bóji, dostane ho; Maťo sa chvasce, papagáj Echo opakuje posledné slovo; Ema zíde po rampe k plti, Kubo dvíha plachtu a Maťo na Žraloku dvíha obrovské veslá. Pirátsky ostrov. Raz do roka sa tu preteká o kúsok Veľkej mapy. Kotva: Kto prvý zazvoní na bóji pri majáku, dostane tento kúsok. Maťo: Vyhrám ja, bratranec. Ako vždy. Echo: …VŽDY! Ema: Echo opakuje posledné slovo. Hocijaké. Echo: …HOCIJAKÉ! Kubo: Plachtu hore! Ema: Kapitán, prúdy dnes bublajú ako limonáda. Kubo: Maťo má dvakrát väčšie veslá. Ema: A my máme bublinky.

    Pirátsky ostrov. Raz do roka sa tu preteká o kúsok Veľkej mapy.

    Kotva: Kto prvý zazvoní na bóji pri majáku, dostane tento kúsok.

    Maťo: Vyhrám ja, bratranec. Ako vždy.

    Echo: …VŽDY!

    Ema: Echo opakuje posledné slovo. Hocijaké.

    Echo: …HOCIJAKÉ!

    Kubo: Plachtu hore!

    Ema: Kapitán, prúdy dnes bublajú ako limonáda.

    Kubo: Maťo má dvakrát väčšie veslá.

    Ema: A my máme bublinky.

  3. Štart pretekov: Maťo vesluje preč, Ema podľa bubliniek nájde prúd a Bublina predbehne Žraloka; Ema ukazuje na najrýchlejší prúd za majákom, ktorý Kubo volá diabolský. TÚÚÚ! Maťo: Zbohom, slimáci! Ema: Bublinky sa točia doľava. Kubo, tam ide prúd! Maťo: Hej! To je podvod! Echo: …PODVOD! Kubo: Prúd nie je podvod. Je zadarmo! Ema: A za majákom je ten najrýchlejší. Kubo: Ten nie. Ten je diabolský.

    TÚÚÚ!

    Maťo: Zbohom, slimáci!

    Ema: Bublinky sa točia doľava. Kubo, tam ide prúd!

    Maťo: Hej! To je podvod!

    Echo: …PODVOD!

    Kubo: Prúd nie je podvod. Je zadarmo!

    Ema: A za majákom je ten najrýchlejší.

    Kubo: Ten nie. Ten je diabolský.

  4. Ema raz chce prejsť Diabolským ťahom; Bublina vedie, Kubo sa otočí doťahovať Maťa, pustí lano plachty a Echo mu skočí na hlavu, takže plť obíde bóju zlou stranou. Ema: Diabolský ťah. Raz ním pôjdem. Tam sa ešte nikto neodvážil. Kubo: Dnes ideme k bóji. Kubo: Vedieme! O celú plť! Kubo: Maťo! Pozdravuj ryby! Echo: …RYBY! RYBY! Ema: Kubo! Plachta! Kubo: Echo! Prestaň! Echo: …PRESTAŇ!

    Ema: Diabolský ťah. Raz ním pôjdem. Tam sa ešte nikto neodvážil.

    Kubo: Dnes ideme k bóji.

    Kubo: Vedieme! O celú plť!

    Kubo: Maťo! Pozdravuj ryby!

    Echo: …RYBY! RYBY!

    Ema: Kubo! Plachta!

    Kubo: Echo! Prestaň!

    Echo: …PRESTAŇ!

  5. Maťo zazvoní prvý, Kubo o dve sekundy po ňom; Kubo je celý červený od zlosti a zvalí to na papagája, Echo krídlom ukáže rovno naňho. CINK! Maťo: Prvýýý! cink. Kotva: Maťo. O dve sekundy. Kubo: To tvoj papagáj! Echo: …PAPAGÁJ!

    CINK!

    Maťo: Prvýýý!

    cink.

    Kotva: Maťo. O dve sekundy.

    Kubo: To tvoj papagáj!

    Echo: …PAPAGÁJ!

  6. Maťo dostane kúsok mapy, ale nevie ho prečítať a poprosí Kuba; Kubo si vydýchne, výťahom vyjdú na maják a Kubo otočí mapu podľa Korytnačej skaly — trasa vedie Diabolským ťahom. Maťo: Čo sú to za slimáky? Kde je tu poklad? Ema: Ak sú to slimáky, tak poriadne rýchle. Maťo: …Kubo? Ty predsa kreslíš mapy. Kubo: Prehrali sme o dve sekundy. Dve! Kubo: …Ukáž. Ema: Sú to prúdy. Ale ktoré? More je ich plné. Kotva: Zhora uvidíte prúdy. Kubo: Korytnačia skala je tamto. Takže mapa ide takto! Ema: Tri krúžky a jedna dlhá šmykľavka… Diabolský ťah! Maťo: Tam? …Ja nejdem.

    Maťo: Čo sú to za slimáky? Kde je tu poklad?

    Ema: Ak sú to slimáky, tak poriadne rýchle.

    Maťo: …Kubo? Ty predsa kreslíš mapy.

    Kubo: Prehrali sme o dve sekundy. Dve!

    Kubo: …Ukáž.

    Ema: Sú to prúdy. Ale ktoré? More je ich plné.

    Kotva: Zhora uvidíte prúdy.

    Kubo: Korytnačia skala je tamto. Takže mapa ide takto!

    Ema: Tri krúžky a jedna dlhá šmykľavka… Diabolský ťah!

    Maťo: Tam? …Ja nejdem.

  7. Kubo prekreslí trasu do zápisníka, v zhone chytí Emin vozík a Ema mu povie, že je kapitán plte, nie jej kolies; v Diabolskom ťahu Maťovi povolí mašlička, Kubo hodí slučku a Maťo zaberie veslami. Kubo: Mapa ide tadiaľ, tak ideme tadiaľ. Maťo, potiahneme ťa. Maťo: …Dobre. Mapu nesiem ja. A lano viažem na mašličku. Ema: Konečne Diabolský ťah! Kubo: Rýchlo, kým si to Maťo nerozmyslí! Ema: Kubo, si kapitán plte. Nie mojich kolies. Kubo: Podľa trasy! Pri skale doprava! Ema: Vidím! Je to len malý ťah! Maťo: Juchúúú! Ema: Ups, priostro! Otáčam k nemu! Maťo: Mašlička povolila! Kubo: Hodím slučku! Kubo: Toto je uzol. Maťo: A toto sú veslá!

    Kubo: Mapa ide tadiaľ, tak ideme tadiaľ. Maťo, potiahneme ťa.

    Maťo: …Dobre. Mapu nesiem ja. A lano viažem na mašličku.

    Ema: Konečne Diabolský ťah!

    Kubo: Rýchlo, kým si to Maťo nerozmyslí!

    Ema: Kubo, si kapitán plte. Nie mojich kolies.

    Kubo: Podľa trasy! Pri skale doprava!

    Ema: Vidím! Je to len malý ťah!

    Maťo: Juchúúú!

    Ema: Ups, priostro! Otáčam k nemu!

    Maťo: Mašlička povolila!

    Kubo: Hodím slučku!

    Kubo: Toto je uzol.

    Maťo: A toto sú veslá!

  8. Za ťahom nájdu vrak, ktorý nie je na žiadnej mape; Ema hákom vytiahne truhlicu, v nej je ďalší kúsok mapy a Maťo s Kubom si dajú odvetu; z vraku sa ozve „Pozdravuj ryby“. Kubo: Toto na žiadnej mape nie je. Nakreslím to! Ema: Kresli rýchlo. Odliv nečaká. Maťo: Nedočiahnem! Ema: Kubo, hák! A drž nás pri vraku. Kubo: Ďalší je pri Veľrybom ostrove. Odveta? Maťo: Odveta! Echo: …ODVETA! Hlas Z Vraku: …Pozdravuj ryby… Ema: To… nebol Echo. Kubo: To som kričal ja. Pri bóji.

    Kubo: Toto na žiadnej mape nie je. Nakreslím to!

    Ema: Kresli rýchlo. Odliv nečaká.

    Maťo: Nedočiahnem!

    Ema: Kubo, hák! A drž nás pri vraku.

    Kubo: Ďalší je pri Veľrybom ostrove. Odveta?

    Maťo: Odveta!

    Echo: …ODVETA!

    Hlas Z Vraku: …Pozdravuj ryby…

    Ema: To… nebol Echo.

    Kubo: To som kričal ja. Pri bóji.

  9. Koniec ukážky ✦

    Takto sa začína celý príbeh. Chceš vlastný? Povedz mame alebo ockovi.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Obálka ukážky Magnet (9–11 rokov)
9–11 rokov · komiks

Magnet

Tobi dva roky sedí na lavičke náhradníkov. Teraz má šancu: chytiť robota Lepka do západu slnka. Lenže dostane parťáčku, čo sa rozpráva s holubmi.

  • Superhrdina
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: Tobi v károvanom plášti z deky a plaveckých okuliaroch magnetom ťahá vo vzduchu rad lyžičiek, vedľa neho skeptická Lota v žltej pršiplášti s holubom na hlave, za nimi veža so Signálom a malý okrúhly robot Lepko.

    Magnet

    Kniha pre Tobiho

  2. Na streche základne Tobi magnetom pritiahne sedem lyžičiek; Strážkyňa veže oznámi, že robot Lepko zalepuje mesto a kto ho privedie, ide do tímu Signál; Tobi musí ísť s novou Lotou, ktorá má na hlave holuba Kukuča. Mesto hrdinov. Každé dieťa tu má jednu schopnosť. Tobi má magnet. Tobi: Sedem lyžičiek naraz. Nový rekord! Strážkyňa: Profesorovi Prúšvihovi ušiel robot Lepko. Zalepuje mesto. Strážkyňa: Kto ho privedie do západu slnka, ide do tímu Signál. Tobi: Konečne. Dva roky sedím na lavičke. Strážkyňa: Pôjdeš s Lotou. Je tu nová. Lota: Ahoj. Toto je Kukuč. Hovorí, že máš divné okuliare. Tobi (myslí si): Super. Nováčik a holub.

    Mesto hrdinov. Každé dieťa tu má jednu schopnosť. Tobi má magnet.

    Tobi: Sedem lyžičiek naraz. Nový rekord!

    Strážkyňa: Profesorovi Prúšvihovi ušiel robot Lepko. Zalepuje mesto.

    Strážkyňa: Kto ho privedie do západu slnka, ide do tímu Signál.

    Tobi: Konečne. Dva roky sedím na lavičke.

    Strážkyňa: Pôjdeš s Lotou. Je tu nová.

    Lota: Ahoj. Toto je Kukuč. Hovorí, že máš divné okuliare.

    Tobi (myslí si): Super. Nováčik a holub.

  3. V parku plnom lepidlových opráv Tobi magnetom ťahá Lepka, ten sa však prilepí ku kandelábru a Tobi sa šmykne rovno k nemu; Lepko ujde a okolo prebehne Profesor Prúšvih so sieťkou. Lota: Kukuč hovorí, že Lepko je za fontánou. Tobi: Viem. Vidím ho. Tobi: Je kovový. Jeden ťah a je môj. ŠMYK! Lota: Tobi, ty letíš k nemu! Prúšvih: Lepko! Stoj! Prepáčte, deti! Tobi: Vedel som to. Teda… skoro.

    Lota: Kukuč hovorí, že Lepko je za fontánou.

    Tobi: Viem. Vidím ho.

    Tobi: Je kovový. Jeden ťah a je môj.

    ŠMYK!

    Lota: Tobi, ty letíš k nemu!

    Prúšvih: Lepko! Stoj! Prepáčte, deti!

    Tobi: Vedel som to. Teda… skoro.

  4. Na trhu Lota počúva holuby: Lepko nič neničí, len opravuje; Tobimu sa pri zlosti trasú lyžičky; Lota sa bojí, že ju pošlú domov; Kukuč ukáže lepkavú stopu k námestiu. Lota: Holuby hovoria, že Lepko nič neničí. On opravuje. Tobi: Lepením? Celé mesto? Lota: Tvoje lyžičky sa trasú. Tobi: To nie sú moje lyžičky! Lota: Keď ho nechytíme, pošlú ma domov. Som tu prvý deň. Tobi: Mňa nikam nepošlú. Ja len sedím. Lota: Námestie! Tobi: Poď!

    Lota: Holuby hovoria, že Lepko nič neničí. On opravuje.

    Tobi: Lepením? Celé mesto?

    Lota: Tvoje lyžičky sa trasú.

    Tobi: To nie sú moje lyžičky!

    Lota: Keď ho nechytíme, pošlú ma domov. Som tu prvý deň.

    Tobi: Mňa nikam nepošlú. Ja len sedím.

    Lota: Námestie!

    Tobi: Poď!

  5. Na námestí Tobi presne mieri na Lepkovo koliesko, no preletia holuby a Lepko ujde k veži; Prúšvih chytí do sieťky len svoj klobúk; celý červený Tobi kričí na Lotu a všetko kovové okolo sa trasie. Tobi: Teraz. Len koleso. Pomaly… Lota: Tobi, počkaj! Holuby vedia, kam ide! Prúšvih: Zase vedľa! Tobi: Všetko si pokazila!

    Tobi: Teraz. Len koleso. Pomaly…

    Lota: Tobi, počkaj! Holuby vedia, kam ide!

    Prúšvih: Zase vedľa!

    Tobi: Všetko si pokazila!

  6. Tobiho magnet vybuchne a k nemu priletia panvice, bicykle, schránka aj vozík; z veľkej kopy kovu trčí len teniska; vnútri kopy sedí Tobi s panvicou na hlave a na dlani sa mu trasie lyžička. KLANG-BANG-CINK! Lota: …Tobi? Hlas z kopy: Som v poriadku. Asi. Lota: Kukuč sa pýta, či nechceš hrozno. Tobi: Super. Ešte aj panvica.

    KLANG-BANG-CINK!

    Lota: …Tobi?

    Hlas z kopy: Som v poriadku. Asi.

    Lota: Kukuč sa pýta, či nechceš hrozno.

    Tobi: Super. Ešte aj panvica.

  7. Tobi skúša pokus: keď sa mračí, lyžička sa trasie viac, keď pomaly vydýchne, odpadne; kopa sa rozpadne, Tobi vracia veci na miesto a na obrubníku sa Lote ospravedlní; Lota povie, že Lepko ide na vežu. Tobi: Pokus jedna: myslím na holuby. Tobi: Pokus dva: nemyslím na holuby. Lota: Čo tam robíš? Tobi: Vedu. Pekárka: Moja panvica! Tobi: Panvica — tu. Bicykel — tu. Tobi: Prepáč. Nepočúval som ťa. Kam ide Lepko? Lota: Na vežu. Holuby hovoria, že chce opraviť Signál.

    Tobi: Pokus jedna: myslím na holuby.

    Tobi: Pokus dva: nemyslím na holuby.

    Lota: Čo tam robíš?

    Tobi: Vedu.

    Pekárka: Moja panvica!

    Tobi: Panvica — tu. Bicykel — tu.

    Tobi: Prepáč. Nepočúval som ťa. Kam ide Lepko?

    Lota: Na vežu. Holuby hovoria, že chce opraviť Signál.

  8. Na veži pri západe slnka Lepko zamazáva Signál lepidlom; strekne Tobimu na okuliare a rám Signálu sa nakloní, Tobi pomaly povolí päsť; potom magnetom jemne vytiahne Lepkovi nádržku, Prúšvih mu priskrutkuje kefu a Signál znova svieti. Prúšvih: Lepko, nie! Lepidlo nesvieti! Lepko: Bip-bip! VŔŔŔZG! Lota: Tobi! Signál! Tobi: Len nádržka. Pomaličky. Lepko: Bip? Prúšvih: Tak. Kefa. A žiadne nápady, Lepko. Lota: Kukuč hovorí, že sa mu to páči.

    Prúšvih: Lepko, nie! Lepidlo nesvieti!

    Lepko: Bip-bip!

    VŔŔŔZG!

    Lota: Tobi! Signál!

    Tobi: Len nádržka. Pomaličky.

    Lepko: Bip?

    Prúšvih: Tak. Kefa. A žiadne nápady, Lepko.

    Lota: Kukuč hovorí, že sa mu to páči.

  9. Strážkyňa vezme Tobiho a Lotu do tímu na skúšku a prvá úloha je odlepiť celé mesto; večer pod lampami všetci odliepajú a Signál zrazu bliká smerom k ostrovu na rieke. Strážkyňa: Robot je späť a Signál svieti. Kto to urobil? Tobi: Holuby vedeli, kam ide. Lota: A on vedel, čo vytiahnuť. Strážkyňa: Beriem vás do tímu. Na skúšku. Obidvoch. Strážkyňa: Prvá úloha čaká dole. Strážkyňa: Odlepiť celé mesto. Tobi: …Celé? Lepko: Bip! Lota: Kukuč hovorí, že Signál volá ostrov. Tobi: Ostrov? Tam predsa nikto nebýva. Pokračovanie: Signál z ostrova

    Strážkyňa: Robot je späť a Signál svieti. Kto to urobil?

    Tobi: Holuby vedeli, kam ide.

    Lota: A on vedel, čo vytiahnuť.

    Strážkyňa: Beriem vás do tímu. Na skúšku. Obidvoch.

    Strážkyňa: Prvá úloha čaká dole.

    Strážkyňa: Odlepiť celé mesto.

    Tobi: …Celé?

    Lepko: Bip!

    Lota: Kukuč hovorí, že Signál volá ostrov.

    Tobi: Ostrov? Tam predsa nikto nebýva.

    Pokračovanie: Signál z ostrova

  10. Koniec ukážky ✦

    Takto sa začína celý príbeh. Chceš vlastný? Povedz mame alebo ockovi.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Obálka ukážky Noc záhad (12–14 rokov)
12–14 rokov · komiks

Noc záhad

Klára rozlúšti každú šifru. Na Noc záhad má štyri obálky, brata a plyšového škrečka. Stačí to?

  • Anime
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: večerná ulica sídliska s lampami a svietiacou pekárňou; vpredu Klára so zápisníkom a slúchadlami na krku, vedľa nej brat Vilko s plyšovým škrečkom, za nimi Dávid a Ivka.

    Noc záhad

    Kniha pre Kláru

  2. Pred pekárňou sa zbierajú tímy, pani Lienka na schodoch zdvíha štyri obálky, Klára s bratom a plyšákom sa hlási do hry, vedľa nich Dávid a Ivka. Jesenné prázdniny u babky. Sedem dní. Jedna pekáreň. A brat. Lienka: Štyri obálky. V poslednej je heslo pre mňa. Bez hesla sa príchod neráta. Lienka: Kto je prvý do ôsmej, má meno na Tabuli záhadníkov. Klára: Tím: ja, brat a Gustáv. Lienka: Plyšák sa ráta ako pol. Dávid: My sme tiež dvaja. Rišo je u starkej. Ale vás dáme aj tak. Lienka: Dnes výnimočne stačia dvaja. Aj dvaja a pol.

    Jesenné prázdniny u babky. Sedem dní. Jedna pekáreň. A brat.

    Lienka: Štyri obálky. V poslednej je heslo pre mňa. Bez hesla sa príchod neráta.

    Lienka: Kto je prvý do ôsmej, má meno na Tabuli záhadníkov.

    Klára: Tím: ja, brat a Gustáv.

    Lienka: Plyšák sa ráta ako pol.

    Dávid: My sme tiež dvaja. Rišo je u starkej. Ale vás dáme aj tak.

    Lienka: Dnes výnimočne stačia dvaja. Aj dvaja a pol.

  3. Tímy otvárajú prvú obálku so šifrou, Klára ju na schodoch rýchlo vylúšti a odbieha s Vilkom; na zastávke dostane druhú obálku. CDVWDYND Dávid: Čo je toto? Preklepy? Klára: Posun o jedna… nezmysel. O tri… Zastávka. Vilko: Ty si ako počítač. Jedna nula pre hosťa. Klára: „Choď ku Strážcovi času.“ Kto je Strážca času? Vilko: Babkin budík?

    CDVWDYND

    Dávid: Čo je toto? Preklepy?

    Klára: Posun o jedna… nezmysel. O tri… Zastávka.

    Vilko: Ty si ako počítač.

    Jedna nula pre hosťa.

    Klára: „Choď ku Strážcovi času.“ Kto je Strážca času?

    Vilko: Babkin budík?

  4. Klára hľadá v telefóne, potom s Vilkom potajomky sleduje Dávida a Ivku k soche Strážcu času; Vilkov plyšák zapíska a dvojica sa otočí. Internet o Strážcovi času nevie nič. Internet tu ešte nikdy nebol. Ivka: Strážca je socha pri škole. Každý to vie. Dávid: Ja som to vedel prvý. Ivka: Ty si vždy prvý. Vilko: Sme špióni? Klára: Sme turisti. PÍÍSK! Dávid: Ty nás sleduješ? Klára: Ja? Venčím škrečka.

    Internet o Strážcovi času nevie nič. Internet tu ešte nikdy nebol.

    Ivka: Strážca je socha pri škole. Každý to vie.

    Dávid: Ja som to vedel prvý.

    Ivka: Ty si vždy prvý.

    Vilko: Sme špióni?

    Klára: Sme turisti.

    PÍÍSK!

    Dávid: Ty nás sleduješ?

    Klára: Ja? Venčím škrečka.

  5. Pri soche dostanú obidva tímy tretiu obálku so šifrou zo znakov, rozídu sa každý inam a Klára na lavičke pod lampou šifru vylúšti. (šifra zo znakov) (šifra zo znakov) (šifra zo znakov) ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J Ivka: Tieto znaky nepoznám. Klára (myslí si): Ja áno. Dávid: Zvládneme to sami. Klára: Ja tiež. Vilko: Ahoj! Klára: „Pod lavicou na kopci, kde sa v zime sánkuje celé sídlisko.“ Klára: …Super. Ktorý kopec?

    (šifra zo znakov)

    (šifra zo znakov)

    (šifra zo znakov)

    ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J

    Ivka: Tieto znaky nepoznám.

    Klára (myslí si): Ja áno.

    Dávid: Zvládneme to sami.

    Klára: Ja tiež.

    Vilko: Ahoj!

    Klára: „Pod lavicou na kopci, kde sa v zime sánkuje celé sídlisko.“

    Klára: …Super. Ktorý kopec?

  6. Klára sedí na lavičke, Vilko jej spí na pleci, za sídliskom sú tri kopce; cez ulicu Dávid a Ivka hádajú nad hárkom. Klára zobudí Vilka a vstane. (šifra zo znakov) ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J POD LAVICOU NA KOPCI, KDE SA V ZIME SANKUJE CELE SIDLISKO 19:31. Text mám. Kopce sú tri. Ivka: Pri garážach? V parku? Pri vodárni? Dávid: Možno je to mapa. Alebo pizza. Klára: Vstávaj. Ideme sa niekomu vnútiť.

    (šifra zo znakov)

    ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J

    POD LAVICOU NA KOPCI, KDE SA V ZIME SANKUJE CELE SIDLISKO

    19:31. Text mám. Kopce sú tri.

    Ivka: Pri garážach? V parku? Pri vodárni?

    Dávid: Možno je to mapa. Alebo pizza.

    Klára: Vstávaj. Ideme sa niekomu vnútiť.

  7. Klára prejde k Dávidovi a Ivke a podá im zápisník; dohodnú sa a všetci štyria bežia pod lampami po chodníku. ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J POD LAVICOU NA KOPCI, KDE SA V ZIME SANKUJE CELE SIDLISKO (šifra zo znakov) Klára: Ja viem, čo tam píše. Vy viete, ktorý kopec. Dávid: A prečo by sme sa mali deliť? Klára: Lebo ja mám pol, vy máte pol a Gustáv je pol. A ty si to držal bokom. Ivka: Celé sídlisko sa sánkuje len na jednom. Sánkovisko za garážami. Dávid: Dobre. Ale kapitán som ja. Klára: Jasné, kapitán. Vilko: Som hladný.

    ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J

    POD LAVICOU NA KOPCI, KDE SA V ZIME SANKUJE CELE SIDLISKO

    (šifra zo znakov)

    Klára: Ja viem, čo tam píše. Vy viete, ktorý kopec.

    Dávid: A prečo by sme sa mali deliť?

    Klára: Lebo ja mám pol, vy máte pol a Gustáv je pol. A ty si to držal bokom.

    Ivka: Celé sídlisko sa sánkuje len na jednom. Sánkovisko za garážami.

    Dávid: Dobre. Ale kapitán som ja.

    Klára: Jasné, kapitán.

    Vilko: Som hladný.

  8. Na kopci za garážami Ivka spod lavice vytiahne škatuľku s heslom; Dávid ho cestou lúšti sám a v pekárni ho povie pani Lienke tesne pred ôsmou. NRODF NRODF NRODF Ivka: Tentoraz prvá ja! Dávid: Heslo vylúšti kapitán. Cestou. Klára: Daj to sem! Dávid: Kapitán! …Mám to! Šiška! Dávid: Heslo: šiška! Lienka: Nie. 19:59.

    NRODF

    NRODF

    NRODF

    Ivka: Tentoraz prvá ja!

    Dávid: Heslo vylúšti kapitán. Cestou.

    Klára: Daj to sem!

    Dávid: Kapitán! …Mám to! Šiška!

    Dávid: Heslo: šiška!

    Lienka: Nie.

    19:59.

  9. Do pekárne vbehnú dvojčatá, všetci sa smejú, Ivka posunie Kláre šišku; večer Klára u babky otvorí kufor a ráno na zastávke nájdu nálepku z bodiek. Dvojčatá: Koláč! Lienka: Správne! Prví. Klára: …Koláč. Lienka: Tiež správne. Druhé miesto. Dávid: Kvôli kapitánovi. Vilko: Ja by som tiež povedal šiška. Ivka: Zajtra ideš s nami? V piatok ti predstavíme Riša. Klára: Zajtra. Asi. Ivka: Toto nie je od pani Lienky. Klára: Tak to je naše. Pokračovanie: Kto lepí bodky?

    Dvojčatá: Koláč!

    Lienka: Správne! Prví.

    Klára: …Koláč.

    Lienka: Tiež správne. Druhé miesto.

    Dávid: Kvôli kapitánovi.

    Vilko: Ja by som tiež povedal šiška.

    Ivka: Zajtra ideš s nami? V piatok ti predstavíme Riša.

    Klára: Zajtra. Asi.

    Ivka: Toto nie je od pani Lienky.

    Klára: Tak to je naše.

    Pokračovanie: Kto lepí bodky?

  10. Koniec ukážky ✦

    Takto sa začína celý príbeh. Chceš vlastný? Povedz mame alebo ockovi.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Nakreslila AI. Deti v ukážkach sú vymyslené.

Potrebujem pomoc
Zavrieť ×

Keď ťa niečo trápi

Niekedy sa stane niečo, čo ťaží. Vtedy je dobré povedať to dospelému, ktorému veríš — mame, ockovi, učiteľke, babke. Povedať to nie je žalovanie, je to odvaha.

Pomoc vyberáme podľa krajiny, v ktorej ste, nie podľa jazyka webu. Podmienky, cenu hovoru a hodiny nájdete pri každej službe. Overené 9. 11. 2026. Iná krajina? Child Helpline International (zoznam detských liniek). Linky vo všetkých krajinách

Napíš nám ✉️