Ukážky · vymyslené deti

Ukážky podľa veku dieťaťa

Rozprávka pre 4–5 rokov a komiksy pre 6–8, 7–9, 9–11 a 12–14 rokov — začiatky kníh, presne ako ich dostanete.

Koľko rokov má vaše dieťa?

Vyberte vek — ukážeme ukážku, ktorá k nemu sedí.

Obálka ukážky Rexo a malý stan (4–5 rokov)
4–5 rokov · rozprávka — číta rodič

Rexo a malý stan

Bruno chce v stane pri jazere vidieť svetlušky. Príde búrka, stan sa sťahuje do chatky — a na dvere zaklope najväčší dinosaurus v údolí.

  • Štýl: Plastelína
  • Ukážka: obálka + 6 strán z 16
  • Hrdina: Bruno, 5 rokov (vymyslený)
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: Bruno a dinosaurík Pupo pred chatkou s malým oranžovým stanom, za strechou vykúka obrovský Rexo s listom nad hlavou.

    Rexo a malý stan

    Kniha pre Bruna

  2. Bruno a Pupo pri jazere pri oranžovom stane, vo dverách chatky vedkyňa Fosília ukazuje na búrkové mraky. Pri jazere stavali Bruno a Pupo malý oranžový stan, lebo v noci mali prísť svetlušky. Pupo od radosti pípol. Lenže nad kopcami sa ťahali mraky a vedkyňa Fosília povedala: „Ide búrka, stan dnes bude spať u mňa v chatke.“ PÍP!

    Pri jazere stavali Bruno a Pupo malý oranžový stan, lebo v noci mali prísť svetlušky. Pupo od radosti pípol. Lenže nad kopcami sa ťahali mraky a vedkyňa Fosília povedala: „Ide búrka, stan dnes bude spať u mňa v chatke.“

    PÍP!

  3. V chatke stojí stan, Bruno má kapucňu s dino-hrotmi cez oči, za oknom prší a blýska sa. Stan už stál v chatke. „Svetlušky, kde ste?“ šepkal Bruno, ale vonku len hrmelo. Bruno si stiahol kapucňu s dino-hrotmi cez oči: „Som pancierový dinosaurus, nebojím sa!“ Vtom niekto zaklopal na dvere: ťuk, ťuk. BUM!

    Stan už stál v chatke. „Svetlušky, kde ste?“ šepkal Bruno, ale vonku len hrmelo. Bruno si stiahol kapucňu s dino-hrotmi cez oči: „Som pancierový dinosaurus, nebojím sa!“ Vtom niekto zaklopal na dvere: ťuk, ťuk.

    BUM!

  4. Vo dverách je obrovská mokrá hlava Rexa pod listom; Bruno mu potom pošepky niečo hovorí. Za dverami stál Rexo, najväčší dinosaurus v údolí, a do dverí sa mu zmestila len hlava. „Môžem aj ja, keď je hrom ešte väčší ako ja?“ zašepkal a roztriasol sa ako puding. Bruno sa naňho pozrel, odhrnul si kapucňu a pošepky povedal: „Ja sa tiež trošičku bojím, poď bližšie.“ BUM!

    Za dverami stál Rexo, najväčší dinosaurus v údolí, a do dverí sa mu zmestila len hlava. „Môžem aj ja, keď je hrom ešte väčší ako ja?“ zašepkal a roztriasol sa ako puding. Bruno sa naňho pozrel, odhrnul si kapucňu a pošepky povedal: „Ja sa tiež trošičku bojím, poď bližšie.“

    BUM!

  5. Rexova hlava pri stane, ktorý svieti ako tekvica; Bruno ukazuje dva prsty, Pupo pípa. Rexo si chrbát a chvost schoval pod strieškou kôlne. Bruno zapol lampičku a stan sa rozsvietil ako tekvica. „Keď je bum, počítame: raz, dva…“ začal Bruno, ale Pupo do toho pípol. „To nie je tri!“ zasmial sa Rexo. PÍP!

    Rexo si chrbát a chvost schoval pod strieškou kôlne. Bruno zapol lampičku a stan sa rozsvietil ako tekvica. „Keď je bum, počítame: raz, dva…“ začal Bruno, ale Pupo do toho pípol. „To nie je tri!“ zasmial sa Rexo.

    PÍP!

  6. Bruno nafúkol líca a robí Bumík, Rexo sa smeje so zatvorenými očami. Znova zahrmelo. Bruno nafúkol líca a tenučko zahrmel: „Bumík!“ Rexo vyprskol smiechom a prosil, nech to urobí ešte raz. BUMÍK!

    Znova zahrmelo. Bruno nafúkol líca a tenučko zahrmel: „Bumík!“ Rexo vyprskol smiechom a prosil, nech to urobí ešte raz.

    BUMÍK!

  7. Rexo spí s dekou na nose, za oknom svietia svetlušky; doma sa mamka smeje Brunovmu Bumíku pri vysávaní. CHRRR! Potom prestalo pršať, hromy sa odtúlali za kopce a nad jazerom vzlietli stovky svetlušiek. Najväčší dinosaurus v údolí ich už nevidel, lebo spal, a Bruno mu prikryl nos dekou. O pár dní doma zahučal vysávač, Bruno nafúkol líca — „Bumík!“ — a mamka sa rozosmiala.

    CHRRR!

    Potom prestalo pršať, hromy sa odtúlali za kopce a nad jazerom vzlietli stovky svetlušiek. Najväčší dinosaurus v údolí ich už nevidel, lebo spal, a Bruno mu prikryl nos dekou. O pár dní doma zahučal vysávač, Bruno nafúkol líca — „Bumík!“ — a mamka sa rozosmiala.

  8. Ukážka — vymyslené dieťa

    Koniec ukážky

    Toto bolo prvých 6 strán z 16. V celej knihe príbeh pokračuje až do konca.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Čo vymyslelo dieťa

  1. Prianie

    „Chcem spať v stane pri jazere a vidieť svetlušky.“

    Príbeh sa začína pri jazere: Bruno a Pupo stavajú stan, lebo v noci majú prísť svetlušky.

  2. Talent

    vie napodobniť každý zvuk

    Bruno vie z hromu urobiť tenučký „bumík“.

  3. Pomocník

    ankylosaurus Pupo, ktorý pípa ako hračka

    Pupo pípa od radosti — aj vtedy, keď sa práve počíta.

  4. Vec

    žltá lampička

    Lampička rozsvieti stan ako tekvicu.

  5. Svet a štýl

    Dinoúdolie, Plastelína

    Všetko je z plastelíny, aj najväčší dinosaurus v údolí.

Čo pridal rodič

Téma
strach a malé kroky
Poznámka
„Pri búrke sa schová pod perinu a v noci nás volá. Nechceme mu hovoriť, že sa nemá báť.“

Perina ani noc doma v príbehu nie sú. Bojí sa niekto oveľa väčší ako Bruno a Bruno je pri ňom.

Poučenie v príbehu nikto nevysloví — je schované v tom, čo postavy robia.

Obálka ukážky Kakaová mapa (6–8 rokov)
6–8 rokov · komiks — číta dieťa

Kakaová mapa

Lina, Oto a škriatok Kremienok idú tam, kde ešte nikto nebol, a v chodbách si svietia hlúpymi pesničkami — lenže na odbočke chýba kus mapy.

  • Štýl: Rozprávková kniha
  • Ukážka: obálka + 6 strán z 16
  • Hrdina: Lina, 7 rokov (vymyslená)
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: Lina so svietiacim lampášom v trblietavej chodbe, vedľa nej Oto s mapou a na kameni spievajúci škriatok Kremienok.

    Kakaová mapa

    Kniha pre Linu

  2. Ráno v jaskyni Oto ukazuje svoju prvú mapu, Kremienok ju poťapká kakaovými prstami, Lina z nej potajomky skladá lodičku a roh mapy odpláva po potôčiku. Ráno pred výpravou tam, kde ešte nikto nebol. Oto: Moja prvá mapa! Prekreslil som ju od starých baníkov — aj s ich značkami. Oto: Dúfam, že je dobrá. Kremienok: Ups. Kakaové prsty. Iskra: Keby lampáš zhasol, zapáľ ho od kameňa, ktorý svieti sám. Lina (myslí si): Len malá lodička. Hneď ju rozložím. RUP!

    Ráno pred výpravou tam, kde ešte nikto nebol.

    Oto: Moja prvá mapa! Prekreslil som ju od starých baníkov — aj s ich značkami.

    Oto: Dúfam, že je dobrá.

    Kremienok: Ups. Kakaové prsty.

    Iskra: Keby lampáš zhasol, zapáľ ho od kameňa, ktorý svieti sám.

    Lina (myslí si): Len malá lodička. Hneď ju rozložím.

    RUP!

  3. Iskra uviaže Otovi lano, deti vojdú do trblietavej chodby, Kremienok kýchne a lampáš zhasne; keď Kremienok spieva, kryštály svietia. Iskra: Budem tu a budem lano púšťať. Keď potiahnete, prídem. Oto: Mapu mám. Ideme! Kremienok: Hi-hi-hi! Trblietky! Hi-hi… Oto: Pozor! Keď sa smeje, kýcha. HEPČÍÍÍ! Kremienok: Tma je ako ponožka, ponožka… Oto: Svietia! Keď spieva!

    Iskra: Budem tu a budem lano púšťať. Keď potiahnete, prídem.

    Oto: Mapu mám. Ideme!

    Kremienok: Hi-hi-hi! Trblietky! Hi-hi…

    Oto: Pozor! Keď sa smeje, kýcha.

    HEPČÍÍÍ!

    Kremienok: Tma je ako ponožka, ponožka…

    Oto: Svietia! Keď spieva!

  4. Všetci spievajú a chodba svieti; na odbočke s piatimi chodbami Oto zistí, že mape chýba roh, a podozrieva Kremienka; Lina mlčí a žmolí kamienok. Oto: Bojím sa motýľov, aj tých malých! Lina: Zjedla som červíka, v šaláte! Oto: Kto mi roztrhol mapu?! Oto: Kakaové prsty… Kremienok? Kremienok: Ja… ja som ju len pohladkal.

    Oto: Bojím sa motýľov, aj tých malých!

    Lina: Zjedla som červíka, v šaláte!

    Oto: Kto mi roztrhol mapu?!

    Oto: Kakaové prsty… Kremienok?

    Kremienok: Ja… ja som ju len pohladkal.

  5. Lina ich vedie do slepej chodby a spieva priveľmi nahlas; Kremienok mlčí v tme, Oto chce ísť späť a Lina si spomenie na odplávanú lodičku. Lina: Tadiaľto! Určite! Oto: Stena. Super. Lina: Tralala, všetko je super, tralala! Oto: Bez Kremienka je to ako baterka bez batérie. Oto: Päť chodieb a mapa bez rohu. Musíme sa vrátiť.

    Lina: Tadiaľto! Určite!

    Oto: Stena. Super.

    Lina: Tralala, všetko je super, tralala!

    Oto: Bez Kremienka je to ako baterka bez batérie.

    Oto: Päť chodieb a mapa bez rohu. Musíme sa vrátiť.

  6. Lina sa prizná, Oto sa nahnevá, Kremienok sa spýta, či lodička plávala; Lina nakreslí zub z mapy a pri Kremienkovom pobrukovaní nájdu zubatý kryštál. Lina: To nebol Kremienok. To ja. Skladala som z mapy lodičku a roztrhla sa. Oto: Lodička? Z mojej prvej mapy?! Kremienok: …A aspoň plávala? Lina: Na rohu bol kryštál. Ako zub. Oto: Zub je značka starých baníkov! Ukazuje, kade ďalej. Kremienok: Zub ukazuje, zub ukazuje… Oto: Tadiaľto!

    Lina: To nebol Kremienok. To ja. Skladala som z mapy lodičku a roztrhla sa.

    Oto: Lodička? Z mojej prvej mapy?!

    Kremienok: …A aspoň plávala?

    Lina: Na rohu bol kryštál. Ako zub.

    Oto: Zub je značka starých baníkov! Ukazuje, kade ďalej.

    Kremienok: Zub ukazuje, zub ukazuje…

    Oto: Tadiaľto!

  7. V Spievajúcej sieni Lina zapáli lampáš od svietiaceho kameňa, pri jazierku nájdu jej lodičku s chýbajúcim rohom mapy a po Kremienkovom kýchnutí sa pohnú malé dvierka. Lina: Kameň, ktorý svieti sám! A miesto, kde ešte nikto nebol! Lina: Nikto tu nebol… okrem mojej lodičky. Oto: Môj roh! Aj s dvierkami. Kremienok: Hi-hi-HEPČÍ! …hepčí… hepčí… Oto: Dvierka sa… pohli.

    Lina: Kameň, ktorý svieti sám! A miesto, kde ešte nikto nebol!

    Lina: Nikto tu nebol… okrem mojej lodičky.

    Oto: Môj roh! Aj s dvierkami.

    Kremienok: Hi-hi-HEPČÍ!

    …hepčí… hepčí…

    Oto: Dvierka sa… pohli.

  8. Ukážka — vymyslené dieťa

    Koniec ukážky

    Toto bolo prvých 6 strán z 16. V celej knihe príbeh pokračuje až do konca.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Čo vymyslelo dieťa

  1. Prianie

    „Chcem ísť tam, kde ešte nikto nebol, a nájsť kameň, ktorý svieti.“

    Deti idú na výpravu „tam, kde ešte nikto nebol“ a hľadajú kameň, ktorý svieti sám.

  2. Talent

    všimne si každú drobnosť

    Lina si na mape všimne drobnosť, ktorá sa neskôr zíde.

  3. Má rada

    papierové lodičky a kakao

    Z mapy vznikne papierová lodička a na mape sú kakaové prsty.

  4. Pomocník

    škriatok Kremienok, ktorý kýcha, keď sa smeje

    Kremienok sa zasmeje, kýchne — a lampáš zhasne.

  5. Kamarát

    Oto, kreslič máp

    Oto nesie na výpravu svoju prvú mapu.

Čo pridal rodič

Téma
priznať chybu
Poznámka
„Keď niečo rozbije alebo vyleje, rýchlo to schová a tvári sa, že nič. Nechceme ju trestať.“

Doma sa nič nerozbije ani nevyleje — Lina urobí inú, malú chybu ďaleko od domova, na výprave.

Poučenie v príbehu nikto nevysloví — je schované v tom, čo postavy robia.

Obálka ukážky Dve sekundy (7–9 rokov)
7–9 rokov · komiks — číta dieťa

Dve sekundy

Ema číta morské prúdy podľa bubliniek a chce poraziť bratranca Maťa v preteku pltí o kúsok Veľkej mapy. Za majákom je Diabolský ťah, kam sa ešte nikto neodvážil.

  • Štýl: Čistá linka
  • Ukážka: obálka + 7 strán z 16
  • Hrdina: Ema, 8 rokov (vymyslená)
Čítať ukážku

Ten istý príbeh, kde je Ema kamarátka hrdinu

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: Ema, ktorá jazdí na vozíku, kormidluje plť Bublina a ukazuje na bublinky vo vode, Kubo pri stožiari drží lano plachty a smeje sa, na bidielku papagáj Echo; v diaľke Maťo vesluje na plti Žralok a Kotva v loďke pred červeno-bielym majákom.

    Dve sekundy

    Kniha pre Emu

  2. Ráno v prístave Kotva ukazuje kúsok mapy pre víťaza pretekov; bratranec Maťo sa vytahuje a papagáj Echo opakuje posledné slovo; Ema vo svojom vozíku zíde po rampe k plti Bublina a s Kubom sa pripravia na štart vedľa Maťovho Žraloka. Pirátsky ostrov. Raz do roka sa tu preteká o kúsok Veľkej mapy. Kotva: Kto prvý zazvoní na bóji pri majáku, dostane tento kúsok. Maťo: Vyhrám ja, sesternica. Ako vždy. Echo: …VŽDY! Ema: Echo opakuje posledné slovo. Hocijaké. Echo: …HOCIJAKÉ! Kubo: Uzly sú hotové, kapitánka. Ema: Tak plachtu hore! Kubo: Maťo má dvakrát väčšie veslá. Ema: A my máme bublinky.

    Pirátsky ostrov. Raz do roka sa tu preteká o kúsok Veľkej mapy.

    Kotva: Kto prvý zazvoní na bóji pri majáku, dostane tento kúsok.

    Maťo: Vyhrám ja, sesternica. Ako vždy.

    Echo: …VŽDY!

    Ema: Echo opakuje posledné slovo. Hocijaké.

    Echo: …HOCIJAKÉ!

    Kubo: Uzly sú hotové, kapitánka.

    Ema: Tak plachtu hore!

    Kubo: Maťo má dvakrát väčšie veslá.

    Ema: A my máme bublinky.

  3. Štart pretekov: Maťo mocne vesluje a je vpredu, Ema si všimne bublinky, ktoré sa točia doľava, nájde prúd a Bublina predbehne Žraloka; za majákom sa leskne Diabolský ťah. TÚÚÚ! Maťo: Zbohom, slimáci! Ema: Bublinky sa točia doľava. Tam ide prúd! Maťo: Hej! To je podvod! Echo: …PODVOD! Kubo: Prúd nie je podvod. Je zadarmo! Ema: A za majákom je ten najrýchlejší. Kubo: Ten nie, kapitánka. Ten je diabolský.

    TÚÚÚ!

    Maťo: Zbohom, slimáci!

    Ema: Bublinky sa točia doľava. Tam ide prúd!

    Maťo: Hej! To je podvod!

    Echo: …PODVOD!

    Kubo: Prúd nie je podvod. Je zadarmo!

    Ema: A za majákom je ten najrýchlejší.

    Kubo: Ten nie, kapitánka. Ten je diabolský.

  4. Ema sa zahľadí na Diabolský ťah, Bublina vedie o celú plť; Ema sa otočí, aby doťahovala Maťa, strhne pri tom kormidlo a Echo jej skočí na hlavu — plť obchádza bóju zlou stranou. Ema: Diabolský ťah. Tam sa ešte nikto neodvážil. Kubo: Dnes ideme k bóji, kapitánka. Kubo: Vedieme! O celú plť! Ema: Maťo! Pozdravuj ryby! Echo: …RYBY! RYBY! Ema: Echo! Prestaň! Echo: …PRESTAŇ!

    Ema: Diabolský ťah. Tam sa ešte nikto neodvážil.

    Kubo: Dnes ideme k bóji, kapitánka.

    Kubo: Vedieme! O celú plť!

    Ema: Maťo! Pozdravuj ryby!

    Echo: …RYBY! RYBY!

    Ema: Echo! Prestaň!

    Echo: …PRESTAŇ!

  5. Maťo zazvoní na bóji prvý, Ema o dve sekundy po ňom; Ema mlčí so stisnutými päsťami, potom to zvalí na papagája a Echo krídlom ukáže rovno na ňu. CINK! Maťo: Prvýýý! cink. Kotva: Maťo. O dve sekundy. Ema: To ten papagáj! Echo: …PAPAGÁJ!

    CINK!

    Maťo: Prvýýý!

    cink.

    Kotva: Maťo. O dve sekundy.

    Ema: To ten papagáj!

    Echo: …PAPAGÁJ!

  6. Pri majáku Maťo dostane kúsok mapy, ale nevie ho prečítať a poprosí Emu; Ema prizná, že prehrala, a pozrie sa; výťahom na boku majáka idú všetci hore, Ema vo svojom vozíku, a z ochodze Ema podľa krúžkov na mape nájde Diabolský ťah. Maťo: Čo sú to za slimáky? Kde je tu poklad? Maťo: …Ema? Ty vieš čítať prúdy. Ema: Prehrala som o dve sekundy. Dve! Ema: …Ukáž. Kotva: Zhora uvidíte prúdy. Ema: Otoč ju, Kubo. Korytnačia skala je tamto. Ema: Tri krúžky a jedna dlhá šmykľavka… Diabolský ťah! Maťo: Tam? …Ja nejdem.

    Maťo: Čo sú to za slimáky? Kde je tu poklad?

    Maťo: …Ema? Ty vieš čítať prúdy.

    Ema: Prehrala som o dve sekundy. Dve!

    Ema: …Ukáž.

    Kotva: Zhora uvidíte prúdy.

    Ema: Otoč ju, Kubo. Korytnačia skala je tamto.

    Ema: Tri krúžky a jedna dlhá šmykľavka… Diabolský ťah!

    Maťo: Tam? …Ja nejdem.

  7. Ema sa rozhodne ísť do Diabolského ťahu a vziať Maťa na vlečnom lane; v ťahu sa všetci smejú, ale v zákrute sa Maťova mašlička rozviaže; Ema otočí plť k nemu, Kubo hodí slučku na plutvu a Maťove veslá ich vytiahnu do pokojnej vody. Ema: Mapa ide tadiaľ, tak ideme tadiaľ. Potiahneme ťa. Maťo: …Dobre. Ale mapu nesiem ja. Maťo: Ja viem uzly. Mašlička drží vždy. Kubo: …Vždy? Echo: …VŽDY! Ema: Je to len malý ťah! Kubo: MALÝ?! Maťo: Juchúúú! Ema: Ups. Je väčší, než som myslela! Maťo: Mašlička povolila! Ema: Otáčam k nemu! Kubo, slučku! Kubo: Toto je uzol. Maťo: A toto sú veslá!

    Ema: Mapa ide tadiaľ, tak ideme tadiaľ. Potiahneme ťa.

    Maťo: …Dobre. Ale mapu nesiem ja.

    Maťo: Ja viem uzly. Mašlička drží vždy.

    Kubo: …Vždy?

    Echo: …VŽDY!

    Ema: Je to len malý ťah!

    Kubo: MALÝ?!

    Maťo: Juchúúú!

    Ema: Ups. Je väčší, než som myslela!

    Maťo: Mašlička povolila!

    Ema: Otáčam k nemu! Kubo, slučku!

    Kubo: Toto je uzol.

    Maťo: A toto sú veslá!

  8. Ťah ich vynesie do skrytej lagúny so starým vrakom; Ema hákom vytiahne z poklopu truhlicu, Maťo v nej nájde druhý kúsok mapy a Ema navrhne odvetu; vtom sa z vraku ozve „Pozdravuj ryby“. Kubo: Toto na žiadnej mape nie je. Ema: Tak to nakresli, Kubo! Maťo: Nedočiahnem! Ema: Kubo, hák! A drž nás pri vraku. Ema: Ďalší je pri Veľrybom ostrove. Odveta? Maťo: Odveta! Echo: …ODVETA! Hlas Z Vraku: …Pozdravuj ryby… Kubo: To… nebol Echo. Ema: To som kričala ja. Pri bóji.

    Kubo: Toto na žiadnej mape nie je.

    Ema: Tak to nakresli, Kubo!

    Maťo: Nedočiahnem!

    Ema: Kubo, hák! A drž nás pri vraku.

    Ema: Ďalší je pri Veľrybom ostrove. Odveta?

    Maťo: Odveta!

    Echo: …ODVETA!

    Hlas Z Vraku: …Pozdravuj ryby…

    Kubo: To… nebol Echo.

    Ema: To som kričala ja. Pri bóji.

  9. Ukážka — vymyslené dieťa

    Koniec ukážky

    Toto bolo prvých 7 strán z 16. V celej knihe príbeh pokračuje až do konca.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Čo vymyslelo dieťa

  1. Prianie

    „Chcem pretekať s bratrancom a plaviť sa tam, kam sa ešte nikto neodvážil.“

    Ema preteká s bratrancom Maťom o kúsok Veľkej mapy a pozerá na Diabolský ťah, kam sa ešte nikto neodvážil.

  2. Talent

    číta morské prúdy podľa bubliniek vo vode

    Na štarte si všimne, že bublinky sa točia doľava — tam ide prúd.

  3. Pomocník

    papagáj, ktorý opakuje posledné slovo

    Papagáj Echo opakuje posledné slovo: „…VŽDY!“, „…PODVOD!“

  4. Podoba

    jazdí na vozíku s tyrkysovým rámom, pruhovaná šatka

    Ema kormidluje plť z vozíka. O vozíku v príbehu nepadne ani slovo — prístav aj plť sú naň jednoducho pripravené.

  5. Svet a štýl

    Pirátsky ostrov, Čistá linka

    Prístav, maják a plte, nakreslené jasnou čistou linkou.

Čo pridal rodič

Téma
prehra a chyby
Poznámka
„Keď prehrá v kartách alebo v Človeče, zhodí figúrky zo stola a povie, že už nikdy hrať nebude. Netrestať — nech vie prehrať a hrať ďalej.“

Karty ani Človeče v príbehu nie sú. Ema prehrá o dve sekundy — a čo urobí potom, ukáže sama.

Poučenie v príbehu nikto nevysloví — je schované v tom, čo postavy robia.

Obálka ukážky Dve sekundy (7–9 rokov)
7–9 rokov · komiks — číta dieťa

Dve sekundy

Ten istý príbeh, iný hrdina: Kubo viaže uzly a kreslí mapy a s kamarátkou Emou preteká s Maťom o kúsok Veľkej mapy. Ema raz chce prejsť Diabolským ťahom.

  • Štýl: Čistá linka
  • Ukážka: obálka + 7 strán z 16
  • Hrdina: Kubo, 8 rokov (vymyslený); kamarátka Ema jazdí na vozíku
Čítať ukážku

Ten istý príbeh, kde je hrdinkou Ema

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: na rovnej plti Bublina Kubo v zelenej čiapke drží lano plachty a ukazuje dopredu, vedľa neho pri kormidle Ema, ktorá jazdí na vozíku, ukazuje na bublinky vo vode, na bidielku papagáj Echo; v diaľke Maťo vesluje na plti Žralok, Kotva v loďke a maják.

    Dve sekundy

    Kniha pre Kuba

  2. V prístave Kotva ukazuje kúsok Veľkej mapy, kto prvý zazvoní na bóji, dostane ho; Maťo sa chvasce, papagáj Echo opakuje posledné slovo; Ema zíde po rampe k plti, Kubo dvíha plachtu a Maťo na Žraloku dvíha obrovské veslá. Pirátsky ostrov. Raz do roka sa tu preteká o kúsok Veľkej mapy. Kotva: Kto prvý zazvoní na bóji pri majáku, dostane tento kúsok. Maťo: Vyhrám ja, bratranec. Ako vždy. Echo: …VŽDY! Ema: Echo opakuje posledné slovo. Hocijaké. Echo: …HOCIJAKÉ! Kubo: Plachtu hore! Ema: Kapitán, prúdy dnes bublajú ako limonáda. Kubo: Maťo má dvakrát väčšie veslá. Ema: A my máme bublinky.

    Pirátsky ostrov. Raz do roka sa tu preteká o kúsok Veľkej mapy.

    Kotva: Kto prvý zazvoní na bóji pri majáku, dostane tento kúsok.

    Maťo: Vyhrám ja, bratranec. Ako vždy.

    Echo: …VŽDY!

    Ema: Echo opakuje posledné slovo. Hocijaké.

    Echo: …HOCIJAKÉ!

    Kubo: Plachtu hore!

    Ema: Kapitán, prúdy dnes bublajú ako limonáda.

    Kubo: Maťo má dvakrát väčšie veslá.

    Ema: A my máme bublinky.

  3. Štart pretekov: Maťo vesluje preč, Ema podľa bubliniek nájde prúd a Bublina predbehne Žraloka; Ema ukazuje na najrýchlejší prúd za majákom, ktorý Kubo volá diabolský. TÚÚÚ! Maťo: Zbohom, slimáci! Ema: Bublinky sa točia doľava. Kubo, tam ide prúd! Maťo: Hej! To je podvod! Echo: …PODVOD! Kubo: Prúd nie je podvod. Je zadarmo! Ema: A za majákom je ten najrýchlejší. Kubo: Ten nie. Ten je diabolský.

    TÚÚÚ!

    Maťo: Zbohom, slimáci!

    Ema: Bublinky sa točia doľava. Kubo, tam ide prúd!

    Maťo: Hej! To je podvod!

    Echo: …PODVOD!

    Kubo: Prúd nie je podvod. Je zadarmo!

    Ema: A za majákom je ten najrýchlejší.

    Kubo: Ten nie. Ten je diabolský.

  4. Ema raz chce prejsť Diabolským ťahom; Bublina vedie, Kubo sa otočí doťahovať Maťa, pustí lano plachty a Echo mu skočí na hlavu, takže plť obíde bóju zlou stranou. Ema: Diabolský ťah. Raz ním pôjdem. Tam sa ešte nikto neodvážil. Kubo: Dnes ideme k bóji. Kubo: Vedieme! O celú plť! Kubo: Maťo! Pozdravuj ryby! Echo: …RYBY! RYBY! Ema: Kubo! Plachta! Kubo: Echo! Prestaň! Echo: …PRESTAŇ!

    Ema: Diabolský ťah. Raz ním pôjdem. Tam sa ešte nikto neodvážil.

    Kubo: Dnes ideme k bóji.

    Kubo: Vedieme! O celú plť!

    Kubo: Maťo! Pozdravuj ryby!

    Echo: …RYBY! RYBY!

    Ema: Kubo! Plachta!

    Kubo: Echo! Prestaň!

    Echo: …PRESTAŇ!

  5. Maťo zazvoní prvý, Kubo o dve sekundy po ňom; Kubo je celý červený od zlosti a zvalí to na papagája, Echo krídlom ukáže rovno naňho. CINK! Maťo: Prvýýý! cink. Kotva: Maťo. O dve sekundy. Kubo: To tvoj papagáj! Echo: …PAPAGÁJ!

    CINK!

    Maťo: Prvýýý!

    cink.

    Kotva: Maťo. O dve sekundy.

    Kubo: To tvoj papagáj!

    Echo: …PAPAGÁJ!

  6. Maťo dostane kúsok mapy, ale nevie ho prečítať a poprosí Kuba; Kubo si vydýchne, výťahom vyjdú na maják a Kubo otočí mapu podľa Korytnačej skaly — trasa vedie Diabolským ťahom. Maťo: Čo sú to za slimáky? Kde je tu poklad? Ema: Ak sú to slimáky, tak poriadne rýchle. Maťo: …Kubo? Ty predsa kreslíš mapy. Kubo: Prehrali sme o dve sekundy. Dve! Kubo: …Ukáž. Ema: Sú to prúdy. Ale ktoré? More je ich plné. Kotva: Zhora uvidíte prúdy. Kubo: Korytnačia skala je tamto. Takže mapa ide takto! Ema: Tri krúžky a jedna dlhá šmykľavka… Diabolský ťah! Maťo: Tam? …Ja nejdem.

    Maťo: Čo sú to za slimáky? Kde je tu poklad?

    Ema: Ak sú to slimáky, tak poriadne rýchle.

    Maťo: …Kubo? Ty predsa kreslíš mapy.

    Kubo: Prehrali sme o dve sekundy. Dve!

    Kubo: …Ukáž.

    Ema: Sú to prúdy. Ale ktoré? More je ich plné.

    Kotva: Zhora uvidíte prúdy.

    Kubo: Korytnačia skala je tamto. Takže mapa ide takto!

    Ema: Tri krúžky a jedna dlhá šmykľavka… Diabolský ťah!

    Maťo: Tam? …Ja nejdem.

  7. Kubo prekreslí trasu do zápisníka, v zhone chytí Emin vozík a Ema mu povie, že je kapitán plte, nie jej kolies; v Diabolskom ťahu Maťovi povolí mašlička, Kubo hodí slučku a Maťo zaberie veslami. Kubo: Mapa ide tadiaľ, tak ideme tadiaľ. Maťo, potiahneme ťa. Maťo: …Dobre. Mapu nesiem ja. A lano viažem na mašličku. Ema: Konečne Diabolský ťah! Kubo: Rýchlo, kým si to Maťo nerozmyslí! Ema: Kubo, si kapitán plte. Nie mojich kolies. Kubo: Podľa trasy! Pri skale doprava! Ema: Vidím! Je to len malý ťah! Maťo: Juchúúú! Ema: Ups, priostro! Otáčam k nemu! Maťo: Mašlička povolila! Kubo: Hodím slučku! Kubo: Toto je uzol. Maťo: A toto sú veslá!

    Kubo: Mapa ide tadiaľ, tak ideme tadiaľ. Maťo, potiahneme ťa.

    Maťo: …Dobre. Mapu nesiem ja. A lano viažem na mašličku.

    Ema: Konečne Diabolský ťah!

    Kubo: Rýchlo, kým si to Maťo nerozmyslí!

    Ema: Kubo, si kapitán plte. Nie mojich kolies.

    Kubo: Podľa trasy! Pri skale doprava!

    Ema: Vidím! Je to len malý ťah!

    Maťo: Juchúúú!

    Ema: Ups, priostro! Otáčam k nemu!

    Maťo: Mašlička povolila!

    Kubo: Hodím slučku!

    Kubo: Toto je uzol.

    Maťo: A toto sú veslá!

  8. Za ťahom nájdu vrak, ktorý nie je na žiadnej mape; Ema hákom vytiahne truhlicu, v nej je ďalší kúsok mapy a Maťo s Kubom si dajú odvetu; z vraku sa ozve „Pozdravuj ryby“. Kubo: Toto na žiadnej mape nie je. Nakreslím to! Ema: Kresli rýchlo. Odliv nečaká. Maťo: Nedočiahnem! Ema: Kubo, hák! A drž nás pri vraku. Kubo: Ďalší je pri Veľrybom ostrove. Odveta? Maťo: Odveta! Echo: …ODVETA! Hlas Z Vraku: …Pozdravuj ryby… Ema: To… nebol Echo. Kubo: To som kričal ja. Pri bóji.

    Kubo: Toto na žiadnej mape nie je. Nakreslím to!

    Ema: Kresli rýchlo. Odliv nečaká.

    Maťo: Nedočiahnem!

    Ema: Kubo, hák! A drž nás pri vraku.

    Kubo: Ďalší je pri Veľrybom ostrove. Odveta?

    Maťo: Odveta!

    Echo: …ODVETA!

    Hlas Z Vraku: …Pozdravuj ryby…

    Ema: To… nebol Echo.

    Kubo: To som kričal ja. Pri bóji.

  9. Ukážka — vymyslené dieťa

    Koniec ukážky

    Toto bolo prvých 7 strán z 16. V celej knihe príbeh pokračuje až do konca.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Čo vymyslelo dieťa

  1. Talent

    viaže uzly a rýchlo kreslí mapy

    Kubo viaže uzly na plti a trasu si prekreslí do zápisníka.

  2. Svet

    papagáj, čo opakuje posledné slovo · pretek pltí

    Papagáj Echo opakuje posledné slovo a deti pretekajú na pltiach o kúsok Veľkej mapy.

  3. Svet a štýl

    Pirátsky ostrov, Čistá linka

    Prístav, maják a plte, nakreslené jasnou čistou linkou.

Čo pridal rodič

Téma
prehra a chyby · kamarátka na vozíku
Poznámka
„Keď prehrá vo futbale alebo v hre, rozplače sa a povie, že tú hru už nikdy hrať nebude. Netrestať — nech vie prehrať a hrať ďalej.“ A do príbehu: kamarátka, ktorá jazdí na vozíku.

Futbal v príbehu nie je. Kubo prehrá o dve sekundy. Ema je kamarátka so svojím vlastným cieľom — vozík nikto nerieši, a keď ho Kubo v zhone chytí, Ema povie jednu vetu.

Poučenie v príbehu nikto nevysloví — je schované v tom, čo postavy robia.

Obálka ukážky Magnet (9–11 rokov)
9–11 rokov · komiks — číta dieťa

Magnet

Tobi z lavičky náhradníkov a nová dievčina, čo rozumie holubom, naháňajú robota, ktorý „opravuje“ mesto lepidlom — o miesto v tíme hrdinov.

  • Štýl: Superhrdina
  • Ukážka: obálka + 8 strán z 16
  • Hrdina: Tobi, 10 rokov (vymyslený)
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: Tobi v károvanom plášti z deky a plaveckých okuliaroch magnetom ťahá vo vzduchu rad lyžičiek, vedľa neho skeptická Lota v žltej pršiplášti s holubom na hlave, za nimi veža so Signálom a malý okrúhly robot Lepko.

    Magnet

    Kniha pre Tobiho

  2. Na streche základne Tobi magnetom pritiahne sedem lyžičiek; Strážkyňa veže oznámi, že robot Lepko zalepuje mesto a kto ho privedie, ide do tímu Signál; Tobi musí ísť s novou Lotou, ktorá má na hlave holuba Kukuča. Mesto hrdinov. Každé dieťa tu má jednu schopnosť. Tobi má magnet. Tobi: Sedem lyžičiek naraz. Nový rekord! Strážkyňa: Profesorovi Prúšvihovi ušiel robot Lepko. Zalepuje mesto. Strážkyňa: Kto ho privedie do západu slnka, ide do tímu Signál. Tobi: Konečne. Dva roky sedím na lavičke. Strážkyňa: Pôjdeš s Lotou. Je tu nová. Lota: Ahoj. Toto je Kukuč. Hovorí, že máš divné okuliare. Tobi (myslí si): Super. Nováčik a holub.

    Mesto hrdinov. Každé dieťa tu má jednu schopnosť. Tobi má magnet.

    Tobi: Sedem lyžičiek naraz. Nový rekord!

    Strážkyňa: Profesorovi Prúšvihovi ušiel robot Lepko. Zalepuje mesto.

    Strážkyňa: Kto ho privedie do západu slnka, ide do tímu Signál.

    Tobi: Konečne. Dva roky sedím na lavičke.

    Strážkyňa: Pôjdeš s Lotou. Je tu nová.

    Lota: Ahoj. Toto je Kukuč. Hovorí, že máš divné okuliare.

    Tobi (myslí si): Super. Nováčik a holub.

  3. V parku plnom lepidlových opráv Tobi magnetom ťahá Lepka, ten sa však prilepí ku kandelábru a Tobi sa šmykne rovno k nemu; Lepko ujde a okolo prebehne Profesor Prúšvih so sieťkou. Lota: Kukuč hovorí, že Lepko je za fontánou. Tobi: Viem. Vidím ho. Tobi: Je kovový. Jeden ťah a je môj. ŠMYK! Lota: Tobi, ty letíš k nemu! Prúšvih: Lepko! Stoj! Prepáčte, deti! Tobi: Vedel som to. Teda… skoro.

    Lota: Kukuč hovorí, že Lepko je za fontánou.

    Tobi: Viem. Vidím ho.

    Tobi: Je kovový. Jeden ťah a je môj.

    ŠMYK!

    Lota: Tobi, ty letíš k nemu!

    Prúšvih: Lepko! Stoj! Prepáčte, deti!

    Tobi: Vedel som to. Teda… skoro.

  4. Na trhu Lota počúva holuby: Lepko nič neničí, len opravuje; Tobimu sa pri zlosti trasú lyžičky; Lota sa bojí, že ju pošlú domov; Kukuč ukáže lepkavú stopu k námestiu. Lota: Holuby hovoria, že Lepko nič neničí. On opravuje. Tobi: Lepením? Celé mesto? Lota: Tvoje lyžičky sa trasú. Tobi: To nie sú moje lyžičky! Lota: Keď ho nechytíme, pošlú ma domov. Som tu prvý deň. Tobi: Mňa nikam nepošlú. Ja len sedím. Lota: Námestie! Tobi: Poď!

    Lota: Holuby hovoria, že Lepko nič neničí. On opravuje.

    Tobi: Lepením? Celé mesto?

    Lota: Tvoje lyžičky sa trasú.

    Tobi: To nie sú moje lyžičky!

    Lota: Keď ho nechytíme, pošlú ma domov. Som tu prvý deň.

    Tobi: Mňa nikam nepošlú. Ja len sedím.

    Lota: Námestie!

    Tobi: Poď!

  5. Na námestí Tobi presne mieri na Lepkovo koliesko, no preletia holuby a Lepko ujde k veži; Prúšvih chytí do sieťky len svoj klobúk; celý červený Tobi kričí na Lotu a všetko kovové okolo sa trasie. Tobi: Teraz. Len koleso. Pomaly… Lota: Tobi, počkaj! Holuby vedia, kam ide! Prúšvih: Zase vedľa! Tobi: Všetko si pokazila!

    Tobi: Teraz. Len koleso. Pomaly…

    Lota: Tobi, počkaj! Holuby vedia, kam ide!

    Prúšvih: Zase vedľa!

    Tobi: Všetko si pokazila!

  6. Tobiho magnet vybuchne a k nemu priletia panvice, bicykle, schránka aj vozík; z veľkej kopy kovu trčí len teniska; vnútri kopy sedí Tobi s panvicou na hlave a na dlani sa mu trasie lyžička. KLANG-BANG-CINK! Lota: …Tobi? Hlas z kopy: Som v poriadku. Asi. Lota: Kukuč sa pýta, či nechceš hrozno. Tobi: Super. Ešte aj panvica.

    KLANG-BANG-CINK!

    Lota: …Tobi?

    Hlas z kopy: Som v poriadku. Asi.

    Lota: Kukuč sa pýta, či nechceš hrozno.

    Tobi: Super. Ešte aj panvica.

  7. Tobi skúša pokus: keď sa mračí, lyžička sa trasie viac, keď pomaly vydýchne, odpadne; kopa sa rozpadne, Tobi vracia veci na miesto a na obrubníku sa Lote ospravedlní; Lota povie, že Lepko ide na vežu. Tobi: Pokus jedna: myslím na holuby. Tobi: Pokus dva: nemyslím na holuby. Lota: Čo tam robíš? Tobi: Vedu. Pekárka: Moja panvica! Tobi: Panvica — tu. Bicykel — tu. Tobi: Prepáč. Nepočúval som ťa. Kam ide Lepko? Lota: Na vežu. Holuby hovoria, že chce opraviť Signál.

    Tobi: Pokus jedna: myslím na holuby.

    Tobi: Pokus dva: nemyslím na holuby.

    Lota: Čo tam robíš?

    Tobi: Vedu.

    Pekárka: Moja panvica!

    Tobi: Panvica — tu. Bicykel — tu.

    Tobi: Prepáč. Nepočúval som ťa. Kam ide Lepko?

    Lota: Na vežu. Holuby hovoria, že chce opraviť Signál.

  8. Na veži pri západe slnka Lepko zamazáva Signál lepidlom; strekne Tobimu na okuliare a rám Signálu sa nakloní, Tobi pomaly povolí päsť; potom magnetom jemne vytiahne Lepkovi nádržku, Prúšvih mu priskrutkuje kefu a Signál znova svieti. Prúšvih: Lepko, nie! Lepidlo nesvieti! Lepko: Bip-bip! VŔŔŔZG! Lota: Tobi! Signál! Tobi: Len nádržka. Pomaličky. Lepko: Bip? Prúšvih: Tak. Kefa. A žiadne nápady, Lepko. Lota: Kukuč hovorí, že sa mu to páči.

    Prúšvih: Lepko, nie! Lepidlo nesvieti!

    Lepko: Bip-bip!

    VŔŔŔZG!

    Lota: Tobi! Signál!

    Tobi: Len nádržka. Pomaličky.

    Lepko: Bip?

    Prúšvih: Tak. Kefa. A žiadne nápady, Lepko.

    Lota: Kukuč hovorí, že sa mu to páči.

  9. Strážkyňa vezme Tobiho a Lotu do tímu na skúšku a prvá úloha je odlepiť celé mesto; večer pod lampami všetci odliepajú a Signál zrazu bliká smerom k ostrovu na rieke. Strážkyňa: Robot je späť a Signál svieti. Kto to urobil? Tobi: Holuby vedeli, kam ide. Lota: A on vedel, čo vytiahnuť. Strážkyňa: Beriem vás do tímu. Na skúšku. Obidvoch. Strážkyňa: Prvá úloha čaká dole. Strážkyňa: Odlepiť celé mesto. Tobi: …Celé? Lepko: Bip! Lota: Kukuč hovorí, že Signál volá ostrov. Tobi: Ostrov? Tam predsa nikto nebýva. Pokračovanie: Signál z ostrova

    Strážkyňa: Robot je späť a Signál svieti. Kto to urobil?

    Tobi: Holuby vedeli, kam ide.

    Lota: A on vedel, čo vytiahnuť.

    Strážkyňa: Beriem vás do tímu. Na skúšku. Obidvoch.

    Strážkyňa: Prvá úloha čaká dole.

    Strážkyňa: Odlepiť celé mesto.

    Tobi: …Celé?

    Lepko: Bip!

    Lota: Kukuč hovorí, že Signál volá ostrov.

    Tobi: Ostrov? Tam predsa nikto nebýva.

    Pokračovanie: Signál z ostrova

  10. Ukážka — vymyslené dieťa

    Koniec ukážky

    Toto bolo prvých 8 strán z 16. V celej knihe príbeh pokračuje až do konca.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Čo vymyslelo dieťa

  1. Schopnosť

    magnet, ktorý pritiahne kovové veci

    Tobi trénuje magnet na lyžičkách a naháňa ním robota.

  2. Prianie

    „Chcem sa dostať do tímu hrdinov a chytiť robota, ktorý robí šarapatu.“

    Kto do západu slnka privedie robota Lepka, pôjde do tímu Signál.

  3. Vzhľad

    plášť z károvanej deky a plavecké okuliare

    Presne tak je nakreslený v štýle Superhrdina.

  4. Talent

    rád robí pokusy

    V dôležitej chvíli Tobi urobí pokus.

  5. Kamarátka

    Lota, ktorá rozumie holubom

    Lota a holub Kukuč vedia viac, než Tobi čaká.

Čo pridal rodič

Téma
hnev a upokojenie
Poznámka
„Keď mu niečo nejde, vybuchne, kričí a hádže veci. Potom ho to mrzí. Netrestať, ale aby vedel, čo s tým.“

Tobi v príbehu nehádže veci doma ani neprehráva hru — všetko sa deje pri naháňačke robota v Meste hrdinov.

Poučenie v príbehu nikto nevysloví — je schované v tom, čo postavy robia.

Obálka ukážky Noc záhad (12–14 rokov)
12–14 rokov · komiks — číta dieťa

Noc záhad

Klára rozlúšti každú šifru a chce vyhrať pouličnú hru záhad — lenže záhady stoja na veciach, ktoré vedia len domáci.

  • Štýl: Anime
  • Ukážka: obálka + 8 strán z 16
  • Hrdina: Klára, 13 rokov (vymyslená)
Čítať ukážku

Ukážka — vymyslené dieťa

  1. Obálka: večerná ulica sídliska s lampami a svietiacou pekárňou; vpredu Klára so zápisníkom a slúchadlami na krku, vedľa nej brat Vilko s plyšovým škrečkom, za nimi Dávid a Ivka.

    Noc záhad

    Kniha pre Kláru

  2. Pred pekárňou sa zbierajú tímy, pani Lienka na schodoch zdvíha štyri obálky, Klára s bratom a plyšákom sa hlási do hry, vedľa nich Dávid a Ivka. Jesenné prázdniny u babky. Sedem dní. Jedna pekáreň. A brat. Lienka: Štyri obálky. V poslednej je heslo pre mňa. Bez hesla sa príchod neráta. Lienka: Kto je prvý do ôsmej, má meno na Tabuli záhadníkov. Klára: Tím: ja, brat a Gustáv. Lienka: Plyšák sa ráta ako pol. Dávid: My sme tiež dvaja. Rišo je u starkej. Ale vás dáme aj tak. Lienka: Dnes výnimočne stačia dvaja. Aj dvaja a pol.

    Jesenné prázdniny u babky. Sedem dní. Jedna pekáreň. A brat.

    Lienka: Štyri obálky. V poslednej je heslo pre mňa. Bez hesla sa príchod neráta.

    Lienka: Kto je prvý do ôsmej, má meno na Tabuli záhadníkov.

    Klára: Tím: ja, brat a Gustáv.

    Lienka: Plyšák sa ráta ako pol.

    Dávid: My sme tiež dvaja. Rišo je u starkej. Ale vás dáme aj tak.

    Lienka: Dnes výnimočne stačia dvaja. Aj dvaja a pol.

  3. Tímy otvárajú prvú obálku so šifrou, Klára ju na schodoch rýchlo vylúšti a odbieha s Vilkom; na zastávke dostane druhú obálku. CDVWDYND Dávid: Čo je toto? Preklepy? Klára: Posun o jedna… nezmysel. O tri… Zastávka. Vilko: Ty si ako počítač. Jedna nula pre hosťa. Klára: „Choď ku Strážcovi času.“ Kto je Strážca času? Vilko: Babkin budík?

    CDVWDYND

    Dávid: Čo je toto? Preklepy?

    Klára: Posun o jedna… nezmysel. O tri… Zastávka.

    Vilko: Ty si ako počítač.

    Jedna nula pre hosťa.

    Klára: „Choď ku Strážcovi času.“ Kto je Strážca času?

    Vilko: Babkin budík?

  4. Klára hľadá v telefóne, potom s Vilkom potajomky sleduje Dávida a Ivku k soche Strážcu času; Vilkov plyšák zapíska a dvojica sa otočí. Internet o Strážcovi času nevie nič. Internet tu ešte nikdy nebol. Ivka: Strážca je socha pri škole. Každý to vie. Dávid: Ja som to vedel prvý. Ivka: Ty si vždy prvý. Vilko: Sme špióni? Klára: Sme turisti. PÍÍSK! Dávid: Ty nás sleduješ? Klára: Ja? Venčím škrečka.

    Internet o Strážcovi času nevie nič. Internet tu ešte nikdy nebol.

    Ivka: Strážca je socha pri škole. Každý to vie.

    Dávid: Ja som to vedel prvý.

    Ivka: Ty si vždy prvý.

    Vilko: Sme špióni?

    Klára: Sme turisti.

    PÍÍSK!

    Dávid: Ty nás sleduješ?

    Klára: Ja? Venčím škrečka.

  5. Pri soche dostanú obidva tímy tretiu obálku so šifrou zo znakov, rozídu sa každý inam a Klára na lavičke pod lampou šifru vylúšti. (šifra zo znakov) (šifra zo znakov) (šifra zo znakov) ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J Ivka: Tieto znaky nepoznám. Klára (myslí si): Ja áno. Dávid: Zvládneme to sami. Klára: Ja tiež. Vilko: Ahoj! Klára: „Pod lavicou na kopci, kde sa v zime sánkuje celé sídlisko.“ Klára: …Super. Ktorý kopec?

    (šifra zo znakov)

    (šifra zo znakov)

    (šifra zo znakov)

    ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J

    Ivka: Tieto znaky nepoznám.

    Klára (myslí si): Ja áno.

    Dávid: Zvládneme to sami.

    Klára: Ja tiež.

    Vilko: Ahoj!

    Klára: „Pod lavicou na kopci, kde sa v zime sánkuje celé sídlisko.“

    Klára: …Super. Ktorý kopec?

  6. Klára sedí na lavičke, Vilko jej spí na pleci, za sídliskom sú tri kopce; cez ulicu Dávid a Ivka hádajú nad hárkom. Klára zobudí Vilka a vstane. (šifra zo znakov) ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J POD LAVICOU NA KOPCI, KDE SA V ZIME SANKUJE CELE SIDLISKO 19:31. Text mám. Kopce sú tri. Ivka: Pri garážach? V parku? Pri vodárni? Dávid: Možno je to mapa. Alebo pizza. Klára: Vstávaj. Ideme sa niekomu vnútiť.

    (šifra zo znakov)

    ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J

    POD LAVICOU NA KOPCI, KDE SA V ZIME SANKUJE CELE SIDLISKO

    19:31. Text mám. Kopce sú tri.

    Ivka: Pri garážach? V parku? Pri vodárni?

    Dávid: Možno je to mapa. Alebo pizza.

    Klára: Vstávaj. Ideme sa niekomu vnútiť.

  7. Klára prejde k Dávidovi a Ivke a podá im zápisník; dohodnú sa a všetci štyria bežia pod lampami po chodníku. ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J POD LAVICOU NA KOPCI, KDE SA V ZIME SANKUJE CELE SIDLISKO (šifra zo znakov) Klára: Ja viem, čo tam píše. Vy viete, ktorý kopec. Dávid: A prečo by sme sa mali deliť? Klára: Lebo ja mám pol, vy máte pol a Gustáv je pol. A ty si to držal bokom. Ivka: Celé sídlisko sa sánkuje len na jednom. Sánkovisko za garážami. Dávid: Dobre. Ale kapitán som ja. Klára: Jasné, kapitán. Vilko: Som hladný.

    ▲=P ●=O ■=D ◆=L ★=A ✚=V ▼=I ◐=C ♥=U ♣=N ♠=K ☾=E ✿=S ▶=Z ◀=M ✖=J

    POD LAVICOU NA KOPCI, KDE SA V ZIME SANKUJE CELE SIDLISKO

    (šifra zo znakov)

    Klára: Ja viem, čo tam píše. Vy viete, ktorý kopec.

    Dávid: A prečo by sme sa mali deliť?

    Klára: Lebo ja mám pol, vy máte pol a Gustáv je pol. A ty si to držal bokom.

    Ivka: Celé sídlisko sa sánkuje len na jednom. Sánkovisko za garážami.

    Dávid: Dobre. Ale kapitán som ja.

    Klára: Jasné, kapitán.

    Vilko: Som hladný.

  8. Na kopci za garážami Ivka spod lavice vytiahne škatuľku s heslom; Dávid ho cestou lúšti sám a v pekárni ho povie pani Lienke tesne pred ôsmou. NRODF NRODF NRODF Ivka: Tentoraz prvá ja! Dávid: Heslo vylúšti kapitán. Cestou. Klára: Daj to sem! Dávid: Kapitán! …Mám to! Šiška! Dávid: Heslo: šiška! Lienka: Nie. 19:59.

    NRODF

    NRODF

    NRODF

    Ivka: Tentoraz prvá ja!

    Dávid: Heslo vylúšti kapitán. Cestou.

    Klára: Daj to sem!

    Dávid: Kapitán! …Mám to! Šiška!

    Dávid: Heslo: šiška!

    Lienka: Nie.

    19:59.

  9. Do pekárne vbehnú dvojčatá, všetci sa smejú, Ivka posunie Kláre šišku; večer Klára u babky otvorí kufor a ráno na zastávke nájdu nálepku z bodiek. Dvojčatá: Koláč! Lienka: Správne! Prví. Klára: …Koláč. Lienka: Tiež správne. Druhé miesto. Dávid: Kvôli kapitánovi. Vilko: Ja by som tiež povedal šiška. Ivka: Zajtra ideš s nami? V piatok ti predstavíme Riša. Klára: Zajtra. Asi. Ivka: Toto nie je od pani Lienky. Klára: Tak to je naše. Pokračovanie: Kto lepí bodky?

    Dvojčatá: Koláč!

    Lienka: Správne! Prví.

    Klára: …Koláč.

    Lienka: Tiež správne. Druhé miesto.

    Dávid: Kvôli kapitánovi.

    Vilko: Ja by som tiež povedal šiška.

    Ivka: Zajtra ideš s nami? V piatok ti predstavíme Riša.

    Klára: Zajtra. Asi.

    Ivka: Toto nie je od pani Lienky.

    Klára: Tak to je naše.

    Pokračovanie: Kto lepí bodky?

  10. Ukážka — vymyslené dieťa

    Koniec ukážky

    Toto bolo prvých 8 strán z 16. V celej knihe príbeh pokračuje až do konca.

Ťahajte prstom, roztiahnite dvoma prstami. Ďalej a Späť idú po oknách.

Čo vymyslelo dieťa

  1. Talent

    rozlúšti každú šifru

    V hre sú štyri obálky so šiframi a čitateľ ich môže lúštiť spolu s Klárou.

  2. Povaha

    je trochu ironická

    „Ja? Venčím škrečka.“

  3. Rodina

    brat Vilko a plyšový škrečok Gustáv

    „Tím: ja, brat a Gustáv.“ — „Plyšák sa ráta ako pol.“

  4. Prianie

    „Chcem príbeh, kde je záhada a niekto je fakt dobrý v šifrách. A nech to nie je cringe.“

    Noc záhad: pouličná hra so šiframi, cieľ v pekárni do ôsmej.

  5. Svet a štýl

    Naša ulica, anime

    Obyčajné sídlisko večer, nakreslené ako anime.

Čo pridal rodič

Téma
kamaráti: ako sa pridať
Poznámka
„Od sťahovania je zatvorená, hovorí, že tu nikoho nepotrebuje a že sa aj tak raz vrátime. Netlačiť ju, ale nech vidí, že sa dá začať.“

Sťahovanie v príbehu nie je — Klára je len na týždeň u babky a domáce deti vedia veci, ktoré ona nevie.

Poučenie v príbehu nikto nevysloví — je schované v tom, čo postavy robia.

Čo sú ukážky

Začiatky kníh na mieru, presne v podobe, v akej ich dostane rodina: rozprávka pre 4–5 rokov a komiksy pre 6–8, 7–9, 9–11 a 12–14 rokov, každá v inom štýle kreslenia. Príbeh pre 7–9 rokov je tu dvakrát: raz je hrdinkou Ema, ktorá jazdí na vozíku, raz je Ema kamarátka hrdinu. Deti v ukážkach sú vymyslené — zadanie, scenár, kreslenie aj kontrolu sme urobili rovnakým postupom ako pri objednávke. Celá kniha má viac strán: príhoda za 9,90 € (1 príhoda · 16 strán) alebo celé dobrodružstvo za 24,90 € (3 príhody · 48 strán), ako rozprávka alebo komiks.

  • Deti v ukážkach sú vymyslené — žiadne skutočné dieťa, žiadna fotka.
  • Kreslí AI, každú stranu skontroloval človek.
  • Ukážka je začiatok knihy; celá kniha má začiatok aj koniec príbehu.

Takúto knihu nakreslíme s vaším dieťaťom

Najprv vám zadarmo nakreslíme vaše dieťa ako hrdinu. Až keď sa páči, zaplatíte raz: príhoda za 9,90 € (1 príhoda · 16 strán) alebo celé dobrodružstvo za 24,90 € (3 príhody · 48 strán), ako rozprávka alebo komiks.

Časté otázky

Sú deti v ukážkach skutočné?

Nie. Bruno, Lina, Ema, Kubo, Tobi, Klára aj všetci ostatní sú vymyslení. Na webe nikdy neukazujeme deti zákazníkov.

Bude kniha môjho dieťaťa vyzerať takto?

Takto vyzerá začiatok knihy pre daný vek. Jedna príhoda má 16 strán (rozprávka aj komiks), dobrodružstvo sú tri príhody (3 príhody · 48 strán); štýl kreslenia si vyberie dieťa z 20 možností a príbeh sa píše odznova podľa vášho zadania.

Rozprávka alebo komiks?

Rozprávka má na každej strane veľký obrázok a pár viet, ktoré číta rodič nahlas — odporúčame ju pre 4–5 rokov. Komiks má okienka a bubliny, ktoré dieťa číta samo — od 6 rokov.

Kto to kreslí?

Kreslí AI podľa vzhľadu postavy, ktorý nakreslíme raz a zamkneme. Scenár píšeme podľa pravidiel detskej psychológie pre daný vek, bubliny vkladáme sami a každú stranu skontroluje človek.