Pochvala je jedna z najčastejších vecí, ktoré rodič za deň povie. Preto stojí za to vedieť, ktorá pomáha a ktorá menej. Nejde o to chváliť menej, ale presnejšie.
Je rozdiel medzi „si šikovný“ a „pekne si sa snažil“?
Áno, a dá sa zmerať. V klasickej sérii šiestich štúdií s piatakmi dostali deti po úspešnej úlohe buď pochvalu za inteligenciu („musíš byť múdry“), alebo za snahu („musel si sa poriadne snažiť“). Potom prišla ťažká úloha, v ktorej sa im nedarilo. Deti chválené za inteligenciu potom menej vytrvali a podali horší výkon než deti chválené za snahu (Mueller & Dweck, 1998). Išlo o piatakov — pri mladších deťoch je smer podobný (pozri nižšie), ale automaticky to prenášať nemožno.
Prečo? Pochvala vlastnosti nenápadne hovorí: „Uspel si, lebo si taký.“ Keď potom príde neúspech, dieťa si ľahko odvodí: „Asi už taký nie som.“ Pochvala snahy hovorí: „Uspel si, lebo si niečo urobil“ — a to sa dá urobiť znova.
Záleží na tom, ako chválime už malé deti?
Zdá sa, že áno. Výskumníci nahrávali bežné rozhovory rodičov s deťmi vo veku 14 až 38 mesiacov a počítali, ako často rodičia chvália postup („to si pekne poskladal“) a ako často osobu („si dobré dievča“). Keď mali deti 7–8 rokov, tie, ktoré v batoľacom veku počuli viac pochvaly za postup, si častejšie myslieli, že schopnosti sa dajú rozvíjať námahou (Gunderson et al., 2013). Štúdia mala 53 detí a ukazuje súvislosť, nie dôkaz príčiny — ale smer sedí s experimentmi vyššie.
Môže byť pochvala príliš veľká?
Môže. V experimente dostali deti za kresbu buď bežnú pochvalu („pekné“), alebo nadnesenú („neuveriteľne krásne!“). Deti s nízkou sebaúctou sa po nadnesenej pochvale menej púšťali do ťažších úloh; u detí s vysokou sebaúctou to bolo naopak (Brummelman et al., 2014). Ten istý tím sledoval 565 detí vo veku 7–12 rokov: keď rodičia dieťa preceňovali (považovali ho za výnimočnejšie než ostatné), predpovedalo to neskorší narcizmus; zdravú sebaúctu naopak predpovedala rodičovská vrelosť (Brummelman et al., 2015). V ďalšej štúdii nadnesená pochvala rodičov predpovedala u detí 7–11 rokov nižšiu sebaúctu (Brummelman et al., 2017). Ide o dlhodobé súvislosti, nie o experiment.
Prakticky: deti, ktoré potrebujú povzbudenie najviac, nepotrebujú superlatívy. Potrebujú vidieť, že si niekto všimol, čo naozaj urobili.
A čo odmeny — nálepky, sladkosti, peniaze?
Metaanalýza 128 experimentov ukázala, že vopred sľúbené hmotné odmeny za činnosť, ktorá dieťa sama osebe baví, znižujú, ako veľmi sa jej potom dobrovoľne venuje — a u detí viac ako u dospelých. Pozitívna slovná spätná väzba to naopak zvyšovala (Deci, Koestner & Ryan, 1999). Účinok závisel od druhu odmeny a od toho, ako sa motivácia merala.
Podobne pri pomáhaní: 20-mesačné deti, ktoré za pomoc dostali hmotnú odmenu, neskôr pomáhali menej než deti, ktoré dostali pochvalu alebo nič (Warneken & Tomasello, 2008). Deti pomáhajú prirodzene; odmena môže z pomoci urobiť „obchod“.
To neznamená, že odmeny sú vždy zlé — pri nudných rutinách alebo v odborných programoch sa používajú cielene. Znamená to: za veci, ktoré dieťa baví alebo ktoré robí pre druhých, odmenu radšej nesľubujte.
Pomôže, keď dieťa naučíme „growth mindset“?
Opatrne. Myšlienka, že schopnosti sa dajú rozvíjať, je užitočná a sedí so štúdiami o pochvale. Ale krátke programy, ktoré majú zmeniť „nastavenie mysle“, majú na školské výsledky v priemere veľmi malý účinok: veľká metaanalýza našla priemerný efekt d = 0,05, ktorý po korekcii na selektívne publikovanie nebol významný (Macnamara & Burgoyne, 2023). Iný tím upozorňuje, že účinky sa medzi štúdiami a skupinami detí veľmi líšia a niektorým deťom pomôcť môžu (Burnette et al., 2023). Starší prehľad hovorí o slabých celkových efektoch s možným prínosom pre slabších žiakov (Sisk et al., 2018).
Poctivý záver: chváliť postup má zmysel. Sľubovať, že „správna veta“ zlepší známky, nemá.
Ako môže vyzerať konkrétna pochvala?
| Namiesto | Skúste |
|---|---|
| „Si taký šikovný!“ | „Skúšal si to tretí raz a teraz to vyšlo.“ |
| „Si najlepšia kresliarka na svete!“ | „Páči sa mi, ako si namiešala tú fialovú.“ |
| „Ak upraceš, dostaneš čokoládu.“ | „Keď upraceme, máme čas na hru.“ |
| „Ty si ale dobrý chlapec.“ | „Videl som, ako si podal Adamovi lopatku. To mu pomohlo.“ |
| „Nevadí, nie si na matiku.“ | „Toto ešte nevieš. Aký iný spôsob by sme mohli skúsiť?“ |
Pomáha byť konkrétny (čo presne), pravdivý (nie prehnaný) a zameraný na to, čo dieťa môže urobiť znova.
Ako s tým pracujú naše komiksy
V príbehoch, ktoré dieťa tvorí s naším rozprávačom, hrdina vyhráva plánom, cvikom a spoluprácou, nie preto, že je „najlepší“. Rozprávač chváli konkrétne nápady dieťaťa („ten drak s dáždnikom je vtipný“), nie jeho osobu, a nedáva odznaky ani body. Nie je to zázračná metóda — je to spôsob, ako príbeh nesie rovnaké princípy, o ktorých píšeme vyššie.
Časté otázky
Smiem dieťaťu povedať, že je šikovné?
Áno, občas to nevadí. Pomáha, keď väčšina pochvál pomenúva konkrétny čin.
Nie je pochvala za snahu „falošná“, keď výsledok nie je dobrý?
Pochvala má byť pravdivá. Ak snaha nevyšla, pomôže pomenovať, čo dieťa skúsilo, a spýtať sa, čo skúsi nabudúce.
Od akého veku na tom záleží?
Súvislosti sa ukazujú už pri batoľatách (Gunderson et al., 2013) a experimenty boli robené hlavne so školákmi.
Zdroje
- Brummelman, E., Thomaes, S., Orobio de Castro, B., Overbeek, G., & Bushman, B. J. (2014). "That's not just beautiful—that's incredibly beautiful!" Psychological Science, 25(3), 728–735. https://doi.org/10.1177/0956797613514251 abstrakt
- Brummelman, E., Thomaes, S., Nelemans, S. A., Orobio de Castro, B., Overbeek, G., & Bushman, B. J. (2015). Origins of narcissism in children. PNAS, 112(12), 3659–3662. https://doi.org/10.1073/pnas.1420870112 abstrakt
- Brummelman, E., Nelemans, S. A., Thomaes, S., & Orobio de Castro, B. (2017). When parents' praise inflates, children's self-esteem deflates. Child Development, 88(6), 1799–1809. https://doi.org/10.1111/cdev.12936 abstrakt
- Burnette, J. L., et al. (2023). A systematic review and meta-analysis of growth mindset interventions. Psychological Bulletin, 149(3–4), 174–205. https://doi.org/10.1037/bul0000368 abstrakt
- Deci, E. L., Koestner, R., & Ryan, R. M. (1999). A meta-analytic review of experiments examining the effects of extrinsic rewards on intrinsic motivation. Psychological Bulletin, 125(6), 627–668. https://doi.org/10.1037/0033-2909.125.6.627 abstrakt
- Gunderson, E. A., et al. (2013). Parent praise to 1- to 3-year-olds predicts children's motivational frameworks 5 years later. Child Development, 84(5), 1526–1541. https://doi.org/10.1111/cdev.12064 abstrakt
- Macnamara, B. N., & Burgoyne, A. P. (2023). Do growth mindset interventions impact students' academic achievement? Psychological Bulletin, 149(3–4), 133–173. https://doi.org/10.1037/bul0000352 abstrakt
- Mueller, C. M., & Dweck, C. S. (1998). Praise for intelligence can undermine children's motivation and performance. Journal of Personality and Social Psychology, 75(1), 33–52. https://doi.org/10.1037/0022-3514.75.1.33 abstrakt
- Sisk, V. F., Burgoyne, A. P., Sun, J., Butler, J. L., & Macnamara, B. N. (2018). To what extent and under which circumstances are growth mind-sets important to academic achievement? Psychological Science, 29(4), 549–571. https://doi.org/10.1177/0956797617739704 abstrakt
- Warneken, F., & Tomasello, M. (2008). Extrinsic rewards undermine altruistic tendencies in 20-month-olds. Developmental Psychology, 44(6), 1785–1788. https://doi.org/10.1037/a0013860 abstrakt
- abstrakt prečítaný abstrakt alebo plný text
- údaje overené bibliografické údaje
- inštitúcia oficiálny dokument inštitúcie
Kto a kedy text pripravil
Článok pripravila redakcia Ink & Brave podľa nášho odborného základu; čísla uvádzame len zo štúdií, ktorých abstrakt alebo plný text sme prečítali. Pri každom článku uvádzame, kto ho napísal a ako sme ho pred zverejnením kontrolovali.
